Belianska jaskyňa je pre verejnosť prístupná 135 rokov

Až objavná cesta Júliusa Husza a Jána Britza, obyvateľov Spišskej Belej dňa 5. 8. 1881 bola úspešná. Na ďalších objavoch sa podieľali aj ďalší obyvatelia Spišskej Belej – A. Kaltstein a I. Verbovský. Verejnosti ju sprístupnili 7. 8. 1882 a elektricky osvetlili 1896 ako jednu z prvých jaskýň na svete.

Belianska jaskyňa je jedinou sprístupnenou jaskyňou vo Vysokých Tatrách a patrí medzi najviac navštevované sprístupnené jaskyne na Slovensku.

Dĺžka jaskyne je 3 829 m s výškovým rozdielom 168 m. Do vstupných častí, prístupných prerazeným tunelom, ústia komínové priestory vedúce od horného, pôvodného vchodu, situovaného 82 m nad terajším vchodom. Výstupné a zostupné časti prehliadkovej trasy, podmienené medzivrstevnými plochami vápencov, stúpajú od Rázcestia a miestami sú rozšírené rútením do dómovitých a sieňovitých priestorov (Zrútený dóm, Dóm trosiek). Na viacerých úsekoch sa zachovali oválne tvary vodnej modelácie (Rúrovitý dóm, Dlhá chodba, Priepasťová chodba). Značnú vertikálnu členitosť jaskyne dotvárajú priepasti (Hladová priepasť, Peklo) a komíny.

Upútajú sintrové vodopády (Vysoký dóm, Dóm SNP, Vodopádový dóm, Hudobná sieň) a pagodovité stalagmity (Palmová sieň). Bohato sú zastúpené aj iné formy sintrovej výplne (Galéria, Klenotnica, Biela sieň). Teplota vzduchu je 5,0 až 6,3 °C, relatívna vlhkosť 90 až 97 %.

V jaskyni sa zistilo 7 druhov netopierov. Dominantný je netopier obyčajný (Myotis myotis). Zriedkavejšie sa vyskytujú netopier fúzatý (Myotis mystacinus), netopier Brandtov (Myotis brandtii) a netopier brvitý (Myotis emarginatus). Z drobných bezstavovcov v jazierkach žije hlbinovka Bathynella natans.

V posledných rokoch sa jaskyňa využíva na ozdravovacie speleoklimatické pobyty. V súčasnosti je sprístupnených vyše 1000 m s prevýšením +125 m.