Na snímke predseda Združenia miest a obcí Slovenska Michal Sýkora. Foto: TASR - Martin Baumann
Aj na túto otázku v priebehu jesene hľadalo Združenie miest a obcí Slovenska odpovede v reprezentatívnom prieskume, v ktorom starostovia a primátori vyjadrili svoje postoje aj k vnímaniu činnosti krajských samospráv vo vzťahu k regionálnemu rozvoju na miestnej úrovni.
Starostovia a primátori oslovení v rámci prieskumu Združenia miest a obcí Slovenska s názvom VÚC očami komunálu vyjadrili svoje postoje aj k vnímaniu činnosti krajských samospráv vo vzťahu k regionálnemu rozvoju na miestnej úrovni. Podľa 43,5 % respondentov miera tejto aktivity závisí od individuálnych priorít krajskej samosprávy. Za výrazného aktéra regionálneho rozvoja považuje samosprávne kraje 9,5 % starostov a primátorov. O miernom vplyve hovorí 20,9 % opýtaných. Podľa 5,2 % respondentov činnosť krajských samospráv ovplyvňuje regionálny rozvoj na úrovni komunálu v závislosti od rozhodnutia vlády. Celkovo 8,2 % odpovedí sa týkalo toho, že krajské samosprávy tento rozvoj neovplyvňujú vôbec a 12,7 % sa k tejto otázke nevedelo vyjadriť.
Za pozornosť stoja aj postoje starostov a primátorov vo vzťahu k spôsobom komunikácie s krajskou samosprávou. Oficiálnym spôsobom komunikuje 62,9 % starostov a primátorov. Neformálny spôsob na individuálnych stretnutiach využíva 19,2 % respondentov. Tlmočením požiadaviek prostredníctvom poslancov krajského zastupiteľstva komunikuje 14,6 %. Iným spôsobom 0,7 % a k otázke sa nevedelo vyjadriť 2,6 %.
Čo sa týka neformálnej bázy komunikácie, v tomto prípade 30,4 % konštatuje, že komunikujú priamo s predsedom samosprávneho kraja. S podpredsedami VÚC komunikuje 23,8 % respondentov. Ako komunikačnú bázu formou využívania politických (straníckych) štruktúr si volí 10,5 % starostov a primátorov, ktorí v prieskume odpovedali. Celkovo 28,7 % z nich pritom uviedlo, že komunikuje využívaním osobných väzieb na zamestnancov krajskej samosprávy. Iný spôsob deklarovalo 5 % a 1,7 % sa nevedelo vyjadriť.
Z respondentov, ktorí odpovedali na anketové otázky v minulosti pôsobilo 5,7 % v pozícii poslancov zastupiteľstva samosprávneho kraja a v súčasnosti v ňom pôsobí 4,5 % opýtaných. Podľa tých, ktorí v minulosti pôsobili v zastupiteľstve samosprávneho kraja malo ich členstvo v krajskom parlamente zásadných vplyv na prácu v ich meste/obci pre 59,1 % respondentov. Za minimálny vplyv to označilo 27,3 %, pričom 13,6 % konštatovalo, že pôsobenie v zastupiteľstve samosprávneho kraja malo iba informačnú výhodu.
Prieskum bol realizovaný na reprezentatívnej vzorke 402 starostov a primátorov, ktorí na otázky odpovedali v čase od 10. septembra do 9. novembra 2018, teda pred koncom v poradí siedmeho volebného obdobia miestnej územnej samosprávy. A v čase, keď respondenti mohli reagovať na mieru spolupráce a skúsenosti so štvrtým a piatym volebným obdobím samosprávnych krajov.
Výsledky prieskumu budú podkladmi na ďalšiu prácu v rámci národného projektu ZMOS s názvom Modernizácia miestnej územnej samosprávy, ktorý je realizovaný vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Efektívna verejná správa.
Autor: Michal Kaliňák, hovorca a tajomník Rady expertov ZMOS
