1. Zhrnutie
1.1. Plnenie zákonných kritérií na hospodárenie
V roku 2015 neprekročilo zákonnú hranicu celkového dlhu na úrovni 60 % bežných príjmov predchádzajúceho roka žiadne spomedzi 50 najväčších miest – najbližšie k hranici bola Žilina (54,7 %). Ani pri dlhovej službe neprekročilo zákonom stanovenú hranicu 25 % bežných príjmov predchádzajúceho roka žiadne mesto. V súčasnosti teda podľa zákona u nás nie je samospráva, ktorá by bola diskvalifikovaná od možnosti vziať si prípadný ďalší úver.
Až 15 miest malo k 31. 12. 2015 aspoň 1 záväzok neuhradený 60 a viac dní po lehote splatnosti, hoci väčšina z nich iba v minimálnom objeme (t. j. v celkovej výške menšej ako 0,5 % bežných príjmov z predchádzajúceho roka). Aj tak však týchto 15 miest naplnilo jednu z dvoch podmienok na zavedenie ozdravného režimu. Druhý limit týkajúci sa záväzkov, podľa ktorého celková výška záväzkov po lehote splatnosti nesmie prekročiť 15 % bežných príjmov za predchádzajúci rok, neprekročilo žiadne mesto spomedzi 50 najväčších miest (výnimkou je iba mestská časť Bratislava-Devín). Zákon je formulovaný tak, že povinnosť zaviesť ozdravný režim majú tie samosprávy, ktoré porušia obe kritériá zároveň. Takýto stav nebol ku koncu roka 2015 dosiahnutý v ani jednom z posudzovaných miest, práve okrem mestskej časti Bratislava -Devín, ktorá je, v súlade s pravidlami, už viac ako 10 rokov v nútenej správe.
1.2. Plnenie vybraných ukazovateľov hospodárenia
Všetky najväčšie mestá na Slovensku dosiahli v roku 2015 kladnú bilanciu bežného účtu, a teda nemajú problém s vykrývaním bežných výdavkov zo svojich bežných príjmov (prebytok za 50 najväčších miest spoločne dosiahol +9,6 %). Čo najvyšší prebytok vytvorený na bežnom účte je výhodou – mesto môže tieto prostriedky využiť napr. na investície (kapitálové výdavky), či na zníženie dlhu.
Keď zoberieme do úvahy aj príjmy a výdavky kapitálových účtov miest a utvoríme tak súhrnnú základnú bilanciu1), ukáže sa, že súčet bežných a kapitálových príjmov 50 najväčších miest v roku 2015 ešte stále prevýšil súčet bežných a kapitálových výdavkov týchto miest, no už iba o 1,7 %.
Po zreteľnom znižovaní zadlženia miest a obcí na Slovensku v rokoch 2011 až 2014 však prvýkrát došlo k čiastočnému zvratu – 50 najväčších miest mierne zvýšilo svoje zadlženie, a to z 25,9 % na 28,3 % svojich bežných príjmov. To platí nielen pre 50 najväčších miest, ale aj sumárne za všetky samosprávy v SR.
Dlh medziročne narástol aj v prípade Bratislavy a Košíc. V Bratislave ku koncu roka 2015 dosiahol 39,9 % bežných príjmov predchádzajúceho roka, pričom dlh samotného bratislavského magistrátu predstavoval až 57,7 %. Štatistiku na 39,9 % vylepšuje započítanie (prevažne nižších) dlhov mestských častí. Košiciam k tomu istému dátumu narástol celkový dlh na 30,4 % (magistrát 34,4 %).
Napriek tomu pre všetkých 50 najväčších miest v SR platí, že nemali výraznejší problém s plnením kritérií. Jedinou výnimkou sú niektoré ich mestské časti. Okrem spomínaného bratislavského Devína ide ešte o košické mestské časti Sever a Sídlisko KVP, v ktorých mali záväzky aspoň 60 dní po lehote splatnosti. V oboch prípadoch to však bolo v relatívne zanedbateľnej výške (menej ako 0,2 %). Ostatné mestské časti Bratislavy a Košíc mali tieto záväzky nulové.
Aj vďaka tomu vyšlo finančné zdravie pri všetkých 50 najväčších mestách v hornej polovici škály – v 16 prípadoch ako „výborné“, pri 23 mestách ako „dobré“ a pri zvyšných 11 ako dostatočné. Dopĺňame, že ak by sme v tejto analýze neposudzovali iba 50 najväčších miest, ale aj jednotlivé mestské časti, ktoré sú samostatnými samosprávami, tak v prípade bratislavského Devína by vyšlo hodnotenie v spodnej polovici škály (známka „nedostatočné finančné zdravie“).
Úplný prehľad ukazovateľov finančnej stability 50 najväčších miest v SR sa nachádzav tabuľke 1.
Za Bratislavu a Košice uvádza táto tabuľka agregované údaje (spolu za magistráty a všetky mestské časti).Informácie o Bratislave a Košiciach v detailnom členení na magistráty a jednotlivé mestské časti možno nájsť v tabuľke 2 (Bratislava) a v tabuľke 3 (Košice).
2. Monitorovanie hospodárenia miest, obcí a VÚC v SR (úvod)
Inštitút INEKO realizuje projekt zameraný na monitorovanie hospodárenia miest, obcí a VÚC v SR od roku 2012, a to v spojení s vyhodnocovaním ich finančného zdravia. Jednou z hlavných súčastí projektu je prevádzkovanie internetového portálu2), ktorý obsahuje úplnú databázu obcí a VÚC v SR s údajmi o plnení vybraných ukazovateľov, ako napr. celková výška dlhu, dlhovej služby, záväzkov viac ako 60 dní po splatnosti či bilancia bežného a kapitálového účtu. Návštevník portálu má možnosť zobraziť si celkovo 15 indikátorov finančnej stability a 17 vstupných finančných ukazovateľov.
Viac v Obecných novinách č. 1-2/2017 na str. 6
