Britským vedcom sa podarilo nájsť spôsob, ako z dnes nerecyklovateľných plastov vyrobiť vodík, ktorý by bolo možné použiť na výrobu elektriny a na pohon automobilov.
Potvrdí aj prax zmysluplnosť a ekonomickú návratnosť tohto nápadu výskumníkov z University of Chester? Alebo zapadne medzi viaceré predchádzajúce návrhy o využívaní nerecyklovateľných plastov, ktoré neuspeli v konkurencii nielen pre neschopnosť konkurovať v ekonomike, ale najmä z pohľadu dosiahnutia optimálnych environmentálnych parametrov?
V čom je čaro novej technológie?
Zjednodušene možno povedať, že celý proces premeny plastov na vodík sa odohrá v peci. Tá sa zahreje na teplotu 1000 °C. Nerecyklovateľné plasty pritom netreba špeciálne umývať alebo triediť – bleskovo sa roztavia a dôjde k uvoľneniu zmesi plynov, vrátane vodíka. Následne podľa anglických autorov premení nová technológia WtE akýkoľvek plastový odpad na vysoko kvalitný vodíkový syntetický plyn, vhodný na pohon plynových motorov. Ďalším produktom procesu by mala byť elektrická energia.
Čo ukáže prax?
Výsledok premeny v laboratórnych podmienkach bol optimistický. Oddelil sa vodík a ďalšie plyny, ktoré vznikli pri spaľovaní. Tie v praxi budú potrubím odvádzané do elektrárne. V nej z nich vyrobia elektrickú energiu. Celý proces nebude zdrojom o nič väčšieho znečistenia, aké spôsobujú súčasné špičkové plynové elektrárne. V tejto súvislosti zástupca spoločnosti Peele Environmental, ktorá vlastní elektráreň a chystá sa na jeseň testovať technológiu, pre denník The Guardian konštatoval, že zavedením riešenia vedcov z University of Chester bude možné využiť desiatky miliónov ton vyrobených nerecyklovateľných plastov. Tie by inak skončili na skládkach alebo v mori (klasické spaľovne si s nimi „neporadia“ – poznámka pš).
Ponúkané prínosy
Príťažlivosť nápadu vedcov je o to nákazlivejšia, že takto získaná produkcia vodíka by napríklad Veľkej Británii pomohla nahradiť plyn, ktorý sa v domácnostiach bežne používa v sporákoch, v bojleroch a podobne. Okrem toho by podľa anglických výskumníkov mal byť záujem o zavedenie technológie prakticky po celom svete. Napríklad japonské ministerstvo hospodárstva už prejavilo záujem a kontaktovalo spoločnosť Peele Environmetal.
Myšlienka výroby elektriny zo spaľovania nerecyklovateľných plastov rezonuje najmä v ázijských štátoch, ktoré na jej výrobu dnes využívajú uhlie. Platí predsa, že uhoľná elektráreň vyprodukuje oproti plynovej dvojnásobne viac emisií.
Mimochodom, odhadovaná cena nerecyklovateľných plastov sa v prípade úspechu výroby vodíka z nich má pohybovať okolo 50 USD za tonu.
Nabádanie k opatrnosti
Naproti tomu niektorí environmentalisti nabádajú k opatrnosti, upozorňujúc na skutočnosť, že podobné plány na spracovanie nerecyklovateľných odpadov tu už boli. A že aj keď vodík nie je skleníkový plyn, pri jeho výrobe z plastov sa isté plyny stále – aj keď v neporovnateľne nižších objemoch – uvoľňujú (napríklad metán).
