Ľudia sa podľa prezidenta Slovenského Červeného kríža (SČK) Viliama Dobiáša boja poskytnúť prvú pomoc, lebo ich to nikto nenaučil. Považuje za dôležité, aby si ľudia uvedomili, že prvá pomoc sa nedá poskytnúť zle.
"Zle je, keď neurobíme nič. Čokoľvek je lepšie ako nič," povedal počas minulotýždňovej návštevy v Humennom.
O poskytovaní prvej pomoci porozprával vo štvrtok (20. 6.) vo Vihorlatskej knižnici. Hovoril o tom, ako sa dostal k medicíne, o špecifikách práce v záchrannej zdravotnej službe, jej kvalitách oceňovaných aj v zahraničí i o SČK. Poslucháči sa v osobnej výpovedi dozvedeli, že jeho rozhodovanie pre vysokoškolské štúdium nebolo jednoznačné a tiež, že pre duševnú pohodu Dobiáša – záchranára je dôležité rodinné zázemie.
Ako lekár otvoril špecialista urgentnej medicíny tému nedostatočnej znalosti poskytovania prvej pomoci u slovenskej dospelej populácie. Na strane druhej však poukázal na vysokú kvalitu poskytovania zdravotnej starostlivosti slovenskými záchranármi. "Keď k vám prídu zdravotnícki záchranári, vedzte, že sú to ľudia, ktorí majú také vzdelanie, že nám to vo svete závidia," uviedol Dobiáš.
Na otázku, v čom je podľa neho najväčším prínosom SČK, odpovedal, že je to veľký hotel, veľká škola, veľká reštaurácia a veľká pošta. "V rámci potravinovej pomoci pripravujeme ročne viac ako 200 000 balíčkov potravín a hygienických potrieb, z ktorých viac ako polovicu doručujeme individuálne jednotlivcom. To je tá pošta. Ročne príde do kontaktu s našimi školiacimi aktivitami desiatky tisíc ľudí ročne. To je tá škola. K hotelu, máme veľké množstvo zariadení pre starých a chorých ľudí, hendikepovaných, deti, či už ide o denné stacionáre alebo azylové domy pre týrané matky s deťmi. A reštaurácia, varíme denne niekoľko desiatok, možno stoviek tisícov obedov, z ktorých polovicu takisto rozvážame na adresy individuálne k jednotlivým ľuďom," vysvetlil prezident SČK.
Zúčastnil sa aj na oficiálnej návštevy mestského úradu, kde ho prijala zástupkyňa primátora Mária Cehelská.
