Vláda Slovenskej republiky v januári schválila Koncepciu mestského rozvoja SR do roku 2030 z dielne Ministerstva dopravy a výstavby. Jej obsah aj ambície dokumentu nám v rozhovore priblížila vedúca oddelenia mestského rozvoja rezortu dopravy a výstavby Erika Horanská.
Schválenie koncepcie mestského rozvoja na prvý pohľad pôsobí tak, že v centre pozornosti sú mestá, a nie celá samospráva. Môžete nám preto priblížiť tento dokument?
- Takto môže byť dokument vnímaný iba podľa názvu. Vo svojom obsahu naopak, výrazne preferuje spoluprácu za administratívnymi hranicami samospráv, a to tak mestských ako aj vidieckych obcí. Mestským rozvojom rozumieme rozvoj funkčných mestských území, ktorými je možné pokryť celé Slovensko. Koncepcia je rámcový celoštátny dokument, ktorého cieľom je vytvoriť predpoklady pre partnerský prístup všetkých úrovní verejnej správy, ale aj ostatných zainteresovaných subjektov. Sú v ňom navrhnuté opatrenia, ktoré prispejú k systémovým zmenám či už posilnením partnerstiev a úlohy miest v regionálnom rozvoji alebo zacielením pozornosti na oblasti, ktoré sú momentálne dosť zanedbávané. Medzi takéto patria lepšie využitie dát, zhodnocovanie nevyužívaných a zanedbaných území v intravilánoch miest, zvyšovanie preferencie verejnej osobnej a nemotorovej dopravy či adaptácia na zmeny klímy. Je zrejmé, že chceme riešiť problémy aj v týchto oblastiach, nie je to možné iba z pohľadu okliešteného administratívnymi hranicami miest.
Čo viedlo rezort výstavby k tvorbe takéhoto dokumentu a aké očakávania s ním spájate?
- Formálnym dôvodom bolo, že v zmysle zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácií ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, má ministerstvo dopravy a výstavby od roku 2010 v kompetencii aj tvorbu a uskutočňovanie politiky mestského rozvoja. Úlohu pripraviť koncepciu ministerstvu uložila vláda v roku 2015. Vyplynulo to z dlhodobého posilňovania významu miest v celosvetovom aj európskom kontexte. Kým na celosvetovej úrovni výrazne rastie počet obyvateľov v mestách, v Európe mestá zaznamenávajú najmä prudký hospodársky rast. Mestá sú motormi ekonomiky a sociálneho rozvoja, s vysokou koncentráciou aktivít s pozitívnymi aj negatívnymi vplyvmi. Pre to, aby boli atraktívne, dobre fungujúce a schopné pružne reagovať na meniace sa podmienky, je potrebné venovať im pozornosť. V slovenských mestách žije iba približne 54 percent obyvateľov, kým európsky priemer mestskej populácie je až 70 percent. Na prvý pohľad by sa tak mohlo zdať, že mestá na Slovensku sú menej významné. Toto však platí iba z hľadiska štatisticky prihlásených občanov s trvalým pobytom v obciach, ktoré majú štatút mesta. V mestách však pracuje až 79 % pracovníkov a treba mať tiež na zreteli aj to, ako je osídlenie rozložené. Dochádzkové vzdialenosti do miest za prácou, vzdelávaním, obchodnou sieťou či kultúrou sú veľmi priaznivé a množstvo vidieckych obcí plní najmä obytnú funkciu. Prihliadnuc na všetky tieto súvislosti má koncepcia mestského rozvoja ambíciu zhodnotiť existujúci stav rozvoja miest, vytvoriť predpoklady pre partnerský prístup všetkých úrovní verejnej správy a ostatných zainteresovaných subjektov a navrhnúť opatrenia, ktoré prispejú k tomu, aby sa Slovensko rozvíjalo udržateľne, bolo produktívne a odolnejšie voči vonkajším vplyvom.
Vládne koncepcie sú skôr rámce, ktorým pridanú hodnotu dáva až plnenie čiastkových úloh. Aké sa týkajú samospráv a v čom?
- Mestský rozvoj je zložitý proces, ktorý vyžaduje zapojenie mnohých aktérov, v ideálnom prípade by ich pôsobenie malo byť synchronizované. Štát je iba jedným z aktérov, ktorí môžu prispieť k mestskému rozvoju. Národná vláda nemôže zasahovať do autonómnej kompetencie samospráv, ktorej dominantnou úlohou je rozhodovať o rozvoji svojho územia. O rozvoji samotnom však nerozhoduje iba mestská samospráva a jej priamo volení zástupcovia, ale podieľajú sa na ňom aj ďalšie subjekty. Tie prispievajú či už vlastnými investíciami a aktivitami alebo neinvestičnými príspevkami, napríklad verejnoprospešnými aktivitami.
Do prípravy koncepcie, čo trvalo tri roky, boli od začiatku zapojené nielen ďalšie ministerstvá, ktoré majú vplyv na rozvoj samospráv, ale aj akademický, podnikateľský a občiansky sektor a zástupcovia samospráv. Hneď na začiatku sme urobili prieskum potrieb mestských samospráv, v ktorom sa ukázalo, že to, čo mestá najviac trápi, je modernizačný dlh najmä v oblasti cestnej infraštruktúry. Tento deficit, vzhľadom na finančné možnosti Slovenska, nie je možné v plnom rozsahu odstrániť. O to väčšia je potreba, aby mestá o svojom rozvoji rozhodovali strategicky, teda prioritizovali potreby ohľadom na dostupné zdroje, sústavne vyhodnocovali, či im to prináša želaný efekt a boli schopné priority aj prehodnotiť. Je zrejmé, že úspešnejšie budú tie mestá, ktoré budú schopné integrovane riešiť viacero problémov za spolupôsobenia rôznych úrovní správy vrátane účasti súkromného a občianskeho sektora. Kľúčovým predpokladom pre rozvoj celej krajiny je, aby mestá, ako jadrové územia rozvoja, intenzívne spolupracovali s okolitými obcami. Rovnako tak úvahy o rozvoji musia prekročiť aj administratívne hranice obcí. Spolupráca a koordinácia sú dve kľúčové slová, bez ktorých sa územná samospráva, ak chce prinášať dobré podmienky pre kvalitný život, nezaobíde. Aj preto je prvé opatrenie koncepcie mestského rozvoja nasmerované na katalogizáciu aktivít, ktoré v súčasnosti vykonávajú rôzne úrovne verejnej správy a v tejto skupine opatrení je aj užšia spolupráca štátu v oblasti plánovania regionálneho rozvoja. V druhej skupine tzv. štrukturálnych opatrení chceme samosprávam pomôcť efektívnejšie zbierať a hodnotiť dátové zdroje, pracovať so zanedbanými územiami a viac sa zamýšľať nad adaptáciou na klimatické zmeny.
Kde je možné viac sa oboznámiť s Koncepciou mestského rozvoja a ako by na ňu mali reagovať samosprávy?
- Koncepciu je možné nájsť na stránke Ministerstva dopravy a výstavby SR, pripravujeme jej ľahšie obsiahnuteľnú tlačenú verziu a spolu s Ministerstvom životného prostredia SR prezentačné podujatie, ktoré bude spojené s predstavením stratégie adaptácie na klimatické zmeny. Podujatie sa uskutoční v júni 2018.
Na Slovensku sa postupne udomácňuje agenda Smart, ktorá sa u nás pomerne nesprávne interpretuje v spojitosti s mestami, a nie skôr s regiónmi. Ako sa s tým vysporiadala vaša koncepcia?
- Špecificky sa pojmu „smart“ koncepcia venuje iba v kapitole, ktorá popisuje zvýšený záujem o tento prístup a o vlastnú definíciu sa nepokúša. Z mnohých existujúcich variantov sa najviac stotožňujeme s britským, ktorý uvádza: „Koncept smart city nie je statický, žiadna absolútna definícia mesta, ktoré je smart, neexistuje. Koncept je nekonečný a je skôr procesom či sériou krokov, ktorými sa mestá stávajú obývateľnejšími a odolnejšími, a teda schopnými rýchlejšie reagovať na nové výzvy.“ Veríme, že slovenské mestá sú integrálnou súčasťou širších vzťahov vo svojom okolí. Sú súčasťou rozvoja v rámci regionálnej politiky v našej krajine, zameranej na hospodársku, sociálnu a ekonomickú súdržnosť. Rozvoj miest nie je možné abstrahovať od rozvoja prirodzeného regiónu. Mesto ako centrum rozvoja je súčasťou širších rozvojových procesov, pričom je možné v mnohých prípadoch vidieť, ako správne využitý rozvojový potenciál mesta so zodpovedným využívaním zdrojov pôsobí v pozitívnej symbióze s regiónom a tvorí prirodzené centrum nielen ekonomického, ale aj sociálneho a kultúrneho života obyvateľov regiónu.
Obecné noviny č. 11-12/2018
