Jedným z dôvodov, prečo majú krajiny ako Nórsko alebo Rakúsko lepšie výsledky v miere triedenia odpadu, je, že sa obce a mestá združujú do prirodzených celkov a tento problém riešia spoločne.
Myslí si to Ivana Maleš z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky (INCIEN). Príklady takejto spolupráce sa podľa nej dajú nájsť aj na Slovensku, napríklad v okolí Nitry.
Ponitrianske združenie obcí (PZO) v súčasnosti združuje 57 obcí, ktoré majú dokopy 80 951 obyvateľov. Ich miera triedenia je v priemere 46 percent, čo je približne dvojnásobok celoslovenského priemeru. Umožňuje im to systém, cez ktorý sa triedený odpad, vrátane odpadu zo záhrad, odváža priamo z domácností, od domu k domu. Obce majú tiež spoločnú zberovú spoločnosť a spoločnú spoľahlivú organizáciu zodpovednosti výrobcov (OZV). Takýto systém by si však každá obec nedokázala zabezpečiť sama.
"Poplatok platia všetci obyvatelia všetkých členských obcí rovnaký – 18 eur/obyvateľ/rok bez ohľadu na to, aká je vzdialenosť od triedičky, kompostárne a skládky, kam sa odpady odvážajú. Jedine tento systém umožňuje vytvoriť pre 25.000 domácností rovnaké podmienky triedenia a nakladania s odpadom," opisuje Maleš.
Nádoby na triedený zber sa pri zbere odvážia a údaje za každú nádobu sa evidujú v samostatnom evidenčnom systéme. Podľa týchto dát sa nastavujú a optimalizujú podmienky v jednotlivých obciach, ale zatiaľ sa nepoužívajú na určovanie poplatkov za jednotlivé domácnosti. V systéme je však motivačný prvok na úrovni obcí - zneškodnenie komunálneho odpadu si hradí každá obec podľa skutočných navezených množstiev. Mala by sa preto snažiť skládkovaný odpad znižovať.
Podľa Maleš by PZO mohlo dosiahnuť ešte lepšie výsledky. "Z analýz zmesového komunálneho odpadu, ktoré INCIEN a Priatelia Zeme realizujú v slovenských mestách a obciach, vieme, že pri maximálnom triedení je možné dosiahnuť aj 85-percentnú mieru triedenia. Odpoveďou je kuchynský odpad, ktorý sa podľa našich analýz tvorí počas celého roka (na rozdiel od záhradného, ktorý sa tvorí sezónne) a jeho podiel je v priemere 20 percent," vysvetľuje. Na ten sa chce združenie zamerať v roku 2019.
"Nemá zmysel, aby každá obec riešila samostatne odpadové hospodárstvo. Aj tento príklad zo Slovenska a množstvo príkladov zo zahraničia ukazujú, že je dôležité problémy riešiť v prirodzene vytvorených regiónoch, vytvoriť komfortnú infraštruktúru a mať partnerov v zbere, zhodnocovaní a financovaní triedeného zberu," uzatvára Maleš.
