Pondelok 23.09.2019
Dnes má meniny 
Zdenka
°C
21.08.2019 05:05

Kosiť menej a inak


Ilustračná snímka, zdroj: kosicednes.sk


Slovenský ochranársky snem (S-O-S) vyzýva predstaviteľov slovenských miest a obcí na zmenu prístupu k úprave trávnatých plôch


Vzhľadom na výrazné klimatické zmeny je v mestách nevyhnutné koncepčne prehodnotiť spôsoby kosenia zelených plôch. Ich časté a intenzívne kosenie už ohrozuje zdravie obyvateľov miest. Kosiť preto treba premyslene a s ohľadom na ochranu zdravia ľudí a životného prostredia. Nižšia frekvencia kosenia tiež môže prispieť k ekonomickej úspore.

Zmena prístupu k úprave trávnatých plôch je nevyhnutná

Pobyt v mestách býva v horúcich letných dňoch priam neznesiteľný. Zastavané plochy, budovy, cesty, parkoviská cez deň fungujú ako akumulátory tepla. Naakumulované teplo sa v noci pozvoľna vyžaruje do okolitého prostredia.

Zeleň funguje ako prirodzená klimatizačná jednotka, prispieva k stabilizácii mestskej klímy. Trávnaté plochy rovnako ako dreviny vlahu zachytávajú a zvyšujú vlhkosť vzduchu.

Neuvážlivé kosenie trávnatých plôch oberá obytné mestské časti o vlhkosť, ktorá ochraňuje životné prostredie v horúcich mesiacoch v čase absencie zrážok. V týchto mesiacoch je tak jedinou vlahou rosa, ktorá sa však na pokosenej tráve rýchlo stráca.

V období intenzívnych horúčav a chýbajúcich zrážok vytvárajú skosené trávniky efekt „kukuričného poľa“ – mŕtvu plochu bez vlahy a života.

Svojou teplotou sa vyrovnajú neživým betónovým plochám a v podobnej intenzite sálajú do priestoru teplo.

Polietavý prach je karcinogénny alergén

Intenzívna doprava v mestách generuje polietavý prach, ktorý je karcinogénny, vyvoláva alergické reakcie a ľudia v meste ho vdychujú. Alergické reakcie tiež vznikajú z nakrátko koseného porastu, ktorý je častým zdrojom roztočov a húb. 

Vyšší porast nekosenej zelene polietavý prach pohlcuje. Je prirodzeným filtrom.

Treba mať tiež na pamäti, že kosenie trávy motorovými kosačkami, ktoré produkujú CO2, prispieva k emisiám skleníkových plynov a výrazným hlukom znepríjemňuje život v meste.

Mesto bez života

V mestách dramatickou rýchlosťou miznú motýle, chrobáky a opeľovací hmyz. Tým sa z nich strácajú aj hmyzožravé vtáky, mestá sa stávajú zónou bez života. Existencia v takom prostredí vyvoláva pocity skľúčenosti a depresie.  Intenzívne kosenie trávy je škodlivé pre faunu, ktorá v trávniku žije, a vytvára monokultúru trávy s výrazne zníženou ekologickou a klimatickou hodnotou.

Kosiť uvážlivo, s rozumom, menej a selektívne

Časté a nekoncepčné celoplošné kosenie znižuje v horúcich mesiacoch kvalitu života a ohrozuje zdravie obyvateľov. V mestách je teda potrebné kosiť oveľa menej – mnohé mestá už prikročili k výrazným zmenám v prístupe ku koseniu (napr. v Ostrave kosia iba dvakrát do roka a selektívne). 

Ak je už kosiť nutné, treba kosenie selektovať podľa funkcií zelených plôch – teda ponechávať niektoré plochy nepokosené v záujme zadržiavania vlahy, filtrácie polietavého prachu ako aj zachovania druhovej rozmanitosti (najmä hmyzu a iných drobných živočíchov).

Mulčovanie a ponechávanie pokosenej trávy na mieste

Ponechávanie pokosenej trávy na mieste je nevhodné, pretože vzniknutá biomasa podobná kompostu ničí mnohé druhy rastlín. Mulčovanie (rozsekávanie stebiel trávy na drobné kúsky, ktoré zostávajú po pokosení ležať na trávniku) je opodstatnené len ako jednorazový zásah pre obnovu zanedbaného porastu, kde sa nachádza väčšie množstvo suchej biomasy.

ODPORÚČANIA ODBORNÍKOV A ODBORNÍČOK SLOVENSKÉHO OCHRANÁRSKEHO SNEMU (S-O-S)

Frekvencia kosenia. Kosiť selektívne a v uvážlivom rozsahu. V mestách sa nachádzajú rôzne plochy so zeleňou. Dôležité je zadefinovať, ktoré verejné priestory kosiť a v akej frekvencii. Vo vzťahu k frekvencii kosenia je tiež potrebné brať do úvahy druhovú skladbu zelene na tom-ktorom mieste výskytu, aby nedošlo k prevahe tzv. ruderálnych, inváznych druhov.

Zelené plochy, ktoré sa dotýkajú hlavných dopravných ťahov, ostrovčeky so zeleňou. Nárazníkové zóny zelene pri frekventovaných cestách v horúcich mesiacoch je potrebné ponechať spravidla úplne bez kosenia. Nepokosené plochy ochraňujú pred polietavým prachom šíriacim karcinogénne splodiny, ktoré sú škodlivé zdraviu a vzbudzujú alergické reakcie.

Zeleň medzi obytnými blokmi, plochy vo vnútroblokoch je potrebné kosiť postupne a tzv. „mozaikovito“, na väčších plochách zakaždým ponechať aj porast nepokosený aspoň na dvoch tretinách priestoru a tretinu priestoru kosiť tak, aby bolo možné pohybovať sa medzi obytnými blokmi a venčiť psov na plochách s nižším porastom. V prípade menších plôch s porastom by mal byť pomer kosených a nekosených plôch 50 na 50, napr. v podobe ostrovov s vyšším a nižším porastom.

Zelené plochy v parkoch mestských častí. Trávnaté plochy v parkoch treba kosiť s ohľadom na možnosť vykonávania rekreačných aktivít a na predpoveď počasia tak, aby kosenie neprebehlo pred nástupom horúcich dní bez zrážok.

Kosiť v optimálnych termínoch. Kosiť vyššie. Kosenie nemá prebiehať iba vtedy a takým spôsobom, ako sa z prevádzkových dôvodov hodí dodávateľovi služby kosenia. S ohľadom na ochranu vtáctva je najlepšie kosiť mimo vegetačného obdobia. Je potrebné vyhnúť sa koseniu v obdobiach, kedy sú hlásené nástupy horúčav alebo počas trvania horúčav. Rovnako je dôležité kosiť na vyššiu výšku, aby mala zeleň dostatok energie na regeneráciu a mohla tak lepšie čeliť vyšším teplotám. Pri nízkom kosení tiež hrozí vytrhávanie zelene aj s koreňmi. Termíny kosenia možno konzultovať s Peľovou službou v danom regióne a zosúladiť ich s peľovým kalendárom tak, aby sa nekosilo zbytočne.

Meniť trávniky na lúky. Mestá, ktoré majú dobrú ekologickú politiku, nahrádzajú časť trávnikov mestskými lúkami, ktoré sú druhovo omnoho pestrejšie, esteticky zaujímavejšie, vyžadujú nižšie náklady na manažment a majú aj významný prínos v zmysle adaptačných opatrení na klimatické zmeny.

Prípad zvýšeného výskytu komárov. Komáre sú prirodzenou súčasťou mokradí, lužných lesov, parkov a záhrad. Majú svoju úlohu v prírode – sú potravou rýb, obojživelníkov a vtákov. Riziko poškodenia zdravia ľudí komármi je podľa názoru epidemiológov iba minimálne. Komáre sa rozmnožujú v akejkoľvek stojatej vode, napr. aj v prázdnych plechovkách, plastových fľašiach, starých pneumatikách, či nádobách na polievanie.

Podľa Úradu verejného zdravotníctva bežný výskyt komárov v prírode nie je problémom, ktorý by sa mal riešiť umelým zásahom človeka.

V prípade výrazného narušenia rovnováhy (kalamitný výskyt) je umelý zásah opodstatnený. Ten by však mal byť biologicky nezaťažujúci, pokrývajúci iba dotknuté územie, časovo krátky a odborne správny (teda nie chemický postrek, ktorý hubí aj iné druhy hmyzu – napríklad včely). V kalamitných územiach je tiež dôležitá včasná dôsledná likvidácia komunálneho odpadu a plytkých stojatých vôd z okolia obydlí. Kosenie trávnatých porastov je odporúčané v príbrežných mestských zónach.

Osveta a komunikácia

Je potrebné prijateľnými a zrozumiteľnými formami oboznámiť obyvateľov, ktorých sa zmeny kosenia môžu týkať, s tým, že redukcia kosenia je plánovaná a uviesť dôvody, prečo sa tak deje, aby obyvatelia pochopili a podporili užitočnosť nového prístupu ku koseniu.

Vážení zodpovední činitelia a činiteľky slovenských miest,  nechajte sa inšpirovať inteligentnými príkladmi z krajín EÚ a zredukujte kosenie zelene v zmysle odporúčaní Slovenského ochranárskeho snemu (S-O-S) najmä v horúcich mesiacoch.  Ušetríte naše spoločné zdroje, pomôžete ochrániť zdravie občanov a prispejete k výraznému spríjemneniu života v mestách.

Za Slovenský ochranársky snem: Ing. Ľubica Trubíniová (0905 271 888, trubiniova@odz.sk)

Výzvu nájdete aj na http://www.ochranari.sk/kosit-menej-inak

Pozn.: Metodické príručky sa dajú voľne stiahnuť aj na http://recbratislava.sk/publikacie/.

 

 

Autor: (S-O-S)


komentáre
SHOW ALL
podobné
11.11.2016
Blíži sa lll. uzávierka výzvy na materské školy. Zapojte svoje mesto alebo obec
Do vyhlásených výziev zameraných na výstavbu, rekonštrukciu a prestavbu materských škôl sa doposiaľ zapojili desiatky miest a obcí. Po dvoch uzávierkach je pre tento typ projektových žiadostí k dispozícii ešte 32,74 miliónov eur.
viac
16.11.2016
Rada ZMOS riešila aj skládkovanie a zrušenú výzvu
Pripravovaná novela zákona, ktorá hovorí o tom, že by sa malo čo najmenej odpadov ukladať na skládky a viac separovať, bola jedným z predmetov rokovaní Rady Združenia miesta a obcí Slovenska v Štrbskom Plese, ktorá zasadala 7. a 8. novembra.
viac
13.07.2017
Novelou volebného zákona podľa R. Rašiho ušetrí štát státisíce eur
Podľa primátora mesta Košice Richarda Rašiho novelou zákona o podmienkach výkonu volebného práva štát ušetrí státisíce eur a voliči nebudú musieť ísť voliť v priebehu jedného roka trikrát. Informovala o tom hovorkyňa mesta Linda Šnajdárová.
viac
27.08.2017
Ministerstvo zjednodušilo podmienky výzvy na prístup k pitnej vode
Ministerstvo vnútra SR ako sprostredkovateľský orgán pre časť operačného programu Ľudské zdroje zjednodušilo podmienky výzvy na podporu prístupu k pitnej vode.
viac
top články
24 hodín
7 dní
30 dní
partneri
anketa
Mal by sa zakázať vstup utečencov do Európy?
Áno, môžu medzi nimi byť teroristi.
77.70 %
Nie som si istý/istá, ale nemali by sme ich do SR pustiť.
2.77 %
Nie, sú to ľudia, ktorí utekajú pred hrôzami vojny a potrebujú pomoc.
19.53 %