Od začiatku roka k 31. júlu bolo na Slovensku hlásených 179 epidémií salmonelózy. Išlo o osem väčších epidémií s počtom chorých 5 až 62. V Banskobystrickom kraji bolo z tohto počtu hlásených 19 epidémií salmonelózy. Väčšinu z nich hlásili epidemiológovia za ostatné teplejšie mesiace.
„Najčastejšou príčinou epidémií salmonelózy na Slovensku sú vajcia - domáce ale aj z obchodných sietí, kontaminované však môže byť aj mäso a iné potraviny. Slováci sa často nakazia obľúbeným majonézovým šalátom s domácou majonézou, žemľovkou so snehom či krémovými zákuskami. Súčasťou týchto jedál je práve nedostatočne tepelne upravené vajce“ konštatuje MUDr. Jana Kerlik z Odboru epidemiológie banskobystrického Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ). Ako ďalej uvádza, salmonela (baktéria) kolonizuje tráviaci trakt hydiny a je vylučovaná stolicou. Preto sa častejšie nachádza na povrchu vajca, nie vnútri pod škrupinou. Vajcia by sa nemali umývať, lebo obsahujú ochrannú vrstvu, ktorá bráni prechodu baktérií cez ich póry. Umytím alebo poškodením vajca salmonela môže kontaminovať vnútro vajca.
V rámci prevencie vzniku salmonelózy epidemiológovia odporúčajú umyť si ruky po manipulácii s rizikovými potravinami (mäso, vajcia), umyť pracovné povrchy, ktoré s nimi prišli do kontaktu a potraviny vystaviť teplote aspoň nad 70 stupňov. „Neodporúčame používať do krémov a zmrzlín tepelne nespracované bielky a žĺtky. Pri príprave majonézových jedál používajte len kupovanú majonézu, ktorá je pred salmonelózou chránená procesom pasterizácie. Jedlo konzumujte bezprostredne po uvarení, inak ho uchovávajte pri teplote nad 60°C alebo v chladničke pod 10°C. Zabraňujte styku medzi surovými a uvarenými požívatinami, napr. podložky na porciovanie hydiny nepoužívajte zároveň na krájanie zeleniny a ovocia“, radí MUDr. Kerlik. Tieto pravidlá odporúča dodržiavať najmä rizikovým skupinám u ktorých môže mať ochorenie vážnejší priebeh. Ide o malé deti, tehotné ženy, seniorov a osoby s oslabenou imunitou.
Salmonelóza patrí k tzv. zoonózam -ochoreniam prenosným zo zvierat na človeka. Prvotným rezervoárom baktérií salmonel sú hlodavce a vtáky, ktoré svojimi výlučkami môžu nakaziť napríklad krmivo pre hydinu. Inkubačný čas - od konzumácie kontaminovanej stravy po prvé príznaky ochorenia na salmonelózu, závisí od infekčnej dávky a stavu imunity organizmu. Priemerne je to 10 hodín s rozpätí 6 až 48 hodín. Ochorenie začína vysokou teplotou okolo 39 °C, celkovou nevoľnosťou, kŕčmi brucha, ku ktorým sa pridružia vodnaté hnačkovité stolice. Chorí často potrebujú infúznu liečbu na infekčnom oddelení, pretože organizmus sa pri salmonelóze rýchlo dehydratuje. Nákaza však môže prebiehať aj bezpríznakovo, prípadne s miernymi príznakmi.
Autor: Spracovala Mária Tolnayová, hovorkyňa RÚVZ B.Bystrica
