Chátrajúca hrobka rodiny Lehotských, ktorá je jednou z najkrajších stavieb starého cintorína v Brezne, sa dočká obnovy. Horehronská metropola uspela s projektom a podarilo sa jej od MK SR získať dotáciu 25-tis eur.
Hrobka je od roku 1990 národnou kultúrnou pamiatkou, je zapísaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu.Ako informovala projektová manažérka mesta Brezno Viera Medveďová, na zachovanie a obnovu dominanty cintorína sa snažili dlhodobejšie nájsť finančné prostriedky.
"V novembri 2017 mesto znovu podalo žiadosť o poskytnutie dotácie, tentoraz na Ministerstvo kultúry (MK) SR v rámci podprogramu Obnova kultúrnych pamiatok. V júni 2018 bolo rozhodnuté o schválení dotácie vo výške 25.000 eur," konštatovala Medveďová.
Podľa nej je stav hrobky dlhodobo veľmi zlý, je v kritickom stavebno-technickom stave. Už v roku 2007 bol vypracovaný statický posudok, v ktorom sú navrhnuté nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie objektu.
"Zámerom projektu je v prvom rade odvrátiť ďalšie chátranie národnej kultúrnej pamiatky a riešiť jej havarijný stav. Základným cieľom je obnova – súhrn reštaurátorských prác na záchranu hmotnej podstaty originálu a obnovu pôvodného výtvarného výrazu objektu v čo najautentickejšej podobe tak, aby boli zachované a rešpektované pôvodné výtvarné a pamiatkové hodnoty diela a aby mohla dôstojne prezentovať pamiatkovú hodnotu sakrálnej stavby," priblížila projektová manažérka s tým, že po obnovení dominanty cintorína ju aj osvetlia.
Ako zdôraznil brezniansky primátor Tomáš Abel, prostriedky na obnovu pamiatky mesto hľadalo viac ako desať rokov.
"Som rád, že náš projekt bol podporený a dominante starého cintorína prinavrátime vzhľad prislúchajúci národnej kultúrnej pamiatke. Zveľadíme tak vzhľad nielen jedného objektu, ale i celej okrajovej časti nášho mesta," dodal prvý muž Brezna.
Hrobku zemianskej rodiny Lehotských, pôvodom z Kráľovej Lehoty, postavili okolo roku 1860 v neorenesančnom slohu. Posledným pochovaným je verejný činiteľ a statkár Egid Lehotský v roku 1894, ktorý bol poslancom uhorského parlamentu v Budapešti za Brezno. Bol tiež predsedom správnej rady Výchovného ústavu (neskôr sirotinca) arcivojvodkyne Gizely na hrade v Slovenskej Ľupči, ktorý za jeho pôsobenia dal zreštaurovať. Presadil tiež vybudovanie železnice z Banskej Bystrice do Podbrezovej. V hrobke je pochovaný i profesor banskoštiavnickej Banskej akadémie a kráľovský vládny banský radca Július Lehotský.
