Mestské časti Bratislavy sú za maximálnu sadzbu miestneho poplatku za rozvoj

Taký je návrh starostov 17 mestských častí Bratislavy. Vedenie hlavného mesta však upozorňuje na to, že na stanovenie výšky poplatku a pomeru deľby výnosov musia najprv mestské časti dodať relevantné podklady. Predstavu o výške poplatku i deľbe výnosov sformulovali starostovia na marcovom rokovaní Regionálneho združenia mestských častí hlavného mesta SR Bratislavy. "Vnímame to ako základ pre ďalšie rokovanie s mestom, presadzujeme však to, aby sa výnos využil v lokalite, kde sa bude stavať," dodal k tomu dnes predseda regionálneho združenia, starosta Záhorskej Bystrice Jozef Krúpa. Hovorkyňa Bratislavy Ivana Skokanová v reakcii pripomenula, že nastavenie poplatku sa nezaobíde bez analýzy doterajšieho stavu a reálnej predstavy, koľko financií takto môže Bratislava na rozvoj získať. "Preto je v prvom kole dôležité, aby mestské časti informovali mesto o tom, koľko stavebných povolení nad 150 metrov štvorcových (m2) za posledné tri roky vydali, aj s celkovou rozlohou stavieb," uviedla Skokanová. Mesto podľa jej slov v súčasnosti na tieto podklady čaká. Hovorkyňa upozornila, že primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal vyzval na zaslanie týchto podkladov starostov mestských častí už na predchádzajúcich rokovaniach regionálneho združenia a mesto o to požiadalo mestské časti aj oficiálnym listom na začiatku roka. Sadzba miestneho poplatku za rozvoj a deľba jeho výnosu budú zadefinované vo všeobecne záväznom nariadení (VZN ) a v novelizovanom štatúte hlavného mesta. "VZN je možné prijať až po začiatku účinnosti tohto zákona, ktorá je stanovená na 1. november 2016," pripomenula hovorkyňa Bratislavy. 

Pomôže budovať infraštruktúru

Miestny poplatok za rozvoj schválili 20. novembra 2015 poslanci Národnej rady SR na návrh Igora Chomu a Richarda Rašiho (obaja Smer-SD). Poplatok za rozvoj môže obec dobrovoľne zaviesť vlastným všeobecne záväzným nariadením. Samosprávam má pomôcť pri budovaní sociálnej a technickej infraštruktúry potrebnej na stavebný rozvoj a zároveň má brániť korupcii. Platiť sa bude jednorazovo, sadzbu si určí obec a pre jednotlivé časti jej územia môže byť rôzna. Zákon stanovuje minimálnu výšku desať eur za m2 podlahovej plochy nadzemnej časti stavby a pôvodne navrhovaná maximálna sadzba 45 eur sa znížila na 35 eur za každý aj začatý m2 takejto plochy. Od poplatku sú oslobodené stavby rodinných domov s podlahovou rozlohou do 150 m2. Poplatok sa nebude vzťahovať ani na stavby sociálnej a technickej infraštruktúry, drobné stavby či stavebné práce v rámci odstraňovania porúch a havarijných stavov. Okruh stavieb, ktoré nie sú predmetom poplatku, sa pozmeňujúcim návrhom rozšíril o stavby slúžiace na sociálnoprávnu ochranu detí a sociálnu kuratelu aj stavby slúžiace na obranu štátu.