Piatok 18.01.2019
Dnes má meniny 
Bohdana
5°C Bratislava
12.12.2018 09:30

Občania a nezávislí funkcionári miestnej samosprávy. Na čo ešte čakáme?


SOS - Slovenská občianska samospráva


Nestačí len slušnosť, dôležitá je aj osobná zodpovednosť so svojprávnosťou a samosprávnosť. Iniciujme kroky za zodpovedné Slovensko.


Aj posledné voľby do orgánov miestnej samosprávy potvrdili evolučné smerovanie Slovenska k občianskej spoločnosti, s trvalým trendom rastu úspešnosti nezávislých kandidátov. Veľkou neznámou však zostáva, koľkí z nich sú skutočne závislí od občianskych hlasov a koľkí od donorských alebo sponzorských darov a lobistických hlasov záujmových skupín. Na túto neznámu existuje v praxi jediná správna odpoveď - viacnásobná úspešnosť jednotlivých nezávislých kandidátov na miestach starostov obcí alebo primátorov miest -, pretože len oni v miestnej samospráve nesú osobnú zodpovednosť za výkon verejnej funkcie v konkrétnom územnom celku/komunite. V celej verejnej správe nesú osobnú zodpovednosť ešte funkcie predsedu samosprávneho kraja a prezidenta republiky.

Sedliacky rozum nám hovorí, že „žiaden obed nebýva zadarmo“. Preto aj ku každému zvolenému tzv. „nezávislému kandidátovi“ je potrebné pristupovať individuálne, s občianskou osobnou zodpovednosťou vzhľadom na jeho občiansku minulosť. Pretože v praxi života a skutočnej trhovej (nie trhacej) ekonomiky spravidla platí, že to, čo sa ponúka teraz (v prítomnosti) zadarmo, vyjde v skutočnosti (v budúcnosti) najdrahšie.

Ekonomiku Slovenska sme z kolektívneho vlastníctva dokázali, hoci s bolesťami, pretransformovať na súkromnú/osobnú/individuálnu v priebehu jednej dekády, no verejnú správu na Slovensku sa nám, ani s utrpením, nedarí zreformovať za viac ako štvrťstoročie. V našej preformovanej verejnej správe stále víťazí kolektívna nezodpovednosť formálnych autorít nad osobnou zodpovednosťou prirodzených autorít.

Podľa nášho 20-ročného transformačného skúmania, neúspešnosť reformácie verejnej správy ide ruka v ruke s neúspešnou reformáciou vzdelávacieho systému. Akademická obec za takmer už tridsať rokov nedokázala zreformovať samu seba a nieto ešte zreformovať vzdelávací systém z jeho normalizačnej hierarchickej formálnosti na prirodzený, priamy ľudský a občiansky zodpovedný vzťah. Výhovorka na politikov neobstojí, pretože aj oni sú zväčša súčasťou akademickej obce a zároveň aj produktom vzdelávacieho systému. Ak by to akademická obec dokázala, nemuseli by dnes študenti na námestiach opäť (ako v roku 1989) protestovať za slušné Slovensko a spravodlivú a transparentnú verejnú správu. My starší z praxe, po našom skúmaní a skúsenostiach, príčinu problému deformácie reforiem nevidíme v slušnosti, ale v nedostatku osobnej zodpovednosti jednotlivých aktérov spoločenského či verejného života (občana a jeho zástupcu).

Doterajšia aj súčasná „reformná“ spoločenská prax potvrdzuje, že formálne akademické reformy sú nefunkčné a treba ich nahradiť neformálnou transformáciou, vychádzajúcou z ľudskej prirodzenosti a osobnej občianskej zodpovednosti, na prirodzenom evolučnom princípe priameho vzťahu so spätnou väzbou. Tento prirodzený - vrodený ľudský princíp tvorí základ Všeobecnej deklarácie základných ľudských práv, ktorá bola prijatá VZ OSN 10. decembra 1948, tento deň si svet pripomína ako Medzinárodný deň základných ľudských práv.

Príčiny neúspešných spoločenských/sociálnych reforiem vidíme v tom, že:

   - ich pripravujú a realizujú hierarchicky znormované formálne autority bez osobnej zodpovednosti podľa historicky naratívnych formálnych teórií,

   - v edukačnom procese formálny vzdelávací systém neinšpiruje a nemotivuje jednotlivých žiakov k prirodzenému evolučnému samosebatvoreniu, samosebaučeniu, samosebariadeniu a k osobnej zodpovednosti, ale k závislosti na formálnych spoločenských autoritách a formálnych akademických naratívnych teóriách,

   - súčasná iniciatíva o zvyšovanie kvalifikácie učiteľov prostredníctvom formálneho nadstavbového vzdelávania len potvrdzuje/dokazuje absenciu vyššie uvedených prirodzených kompetencií u nich (školiteľov a školiacich) samých.

   - verejné/spoločenské inštitúcie, ktoré nie sú konštituované na prirodzenom priamom vzťahu s osobnou zodpovednosťou (okamžitá/trvalá spätná väzba) jednotlivcov územnej samosprávy zdola nahor sú neprirodzené a pôsobia deštrukčne na jednotlivca, komunitu i spoločnosť.

To, ako možno kolektívnu hierarchizovanú nezodpovednosť pretransformovať na prirodzenú osobnú zodpovednosť popisuje publikácia SOS - Slovenská/svetová občianska samospráva, ktorú vydalo občianske združenie AGORA vlastným nákladom ešte v roku 2017. (Knihu si možno objednať v Obecných novinách alebo zakúpiť v predajni Artforum v Bratislave na Kozej ulici.)

Jej obsah tvorí alternatívna transformačná štruktúra občianskej samosprávy a aj transformačný postup, ako ukončiť reformnú krízu celej verejnej správy v občianskej spoločnosti. Hlavnými aktérmi tohto transformačného procesu podľa knihy SOS by sa mali stať práve zvolení občianski kandidáti v miestnej samospráve.

Miestna samospráva ako celok združená v ZMOS v doterajšom celospoločenskom reformnom procese preukazovala a aj súčasnosti preukazuje svoj progresívny postup smerom k občianskej územnej samospráve. Jej predstavitelia sa nenechali vtiahnuť do mocenských konfliktov, ale vždy stáli na strane obyvateľov územných komunít a občanov, ktorých zastupovali. Viacnásobná úspešnosť v priamych voľbách potvrdzuje prirodzenosť ich autorít, preto by sme mali v najbližších voľbách hlavne medzi nimi hľadať občianskych kandidátov na post prezidenta Slovenskej republiky. Oni už nepotrebujú žiadne formálne krytie a ani podporu lobistov, donorov či sponzorov. Svoj postoj k prirodzenosti človeka a k osobnej zodpovednosti počas dlhoročnej verejnej činnosti vo funkcii starostu už preukázali. Ba môžeme konštatovať, že ľudskú dôstojnosť a osobnú zodpovednosť majú priamo vrodenú, tak ako majú všetci ľudia vrodené základné ľudské práva.

Zodpovední občania a zvolení občianski kandidáti v miestnej samospráve majú z čoho vyberať. Najviac medzi nimi vyčnieva osobnosť najdlhšie slúžiaceho starostu a predstaviteľa ZMOS Michala Sýkoru. Jeho minulosť i prítomnosť je dostatočnou zodpovednou garanciou do budúcnosti.

Čo na to poviete a čo pre to urobíte vy – zodpovední občania a zvolení občianski kandidáti?

Pýtam sa, pretože ja by som navrhoval, podporoval a volil Michala Sýkoru, ale on vraj nechce kandidovať. A keď sa M. Sýkora rozhodne nekandidovať, sú tu predsa ďalší vhodní dlhoročne osvedčení občianski kandidáti z miestnej samosprávy. Napríklad dlhoročný primátor Trenčína Richard Rybníček alebo niektorý iný zodpovedný starosta či primátor, ktorého navrhneš práve TY.

Je to len môj osobný zodpovedný postoj aktívneho nezávislého občana z doby normalizácie, ktorý prežil transformáciu ekonomiky do roku 1998 vo funkcii predsedu predstavenstva a výkonného riaditeľa jednej akciovej spoločnosti, v reformných rokoch verejnej správy 1998 - 2002 vo funkcii nezávislého starostu, a odvtedy sa aj aktívne nepretržite venuje transformačnému projektu verejnej správy.

Moja skúsenosť a presvedčenie mi hovorí, že každý z nás môže začať sám od seba, nečakať a nespoliehať sa len na zopár odvážnych študentov, ktorí hovoria len všeobecne o morálnom Slušnom Slovensku, ale aktívne sa zapojiť do transformačnej iniciatívy za konkrétne nielen SLUŠNÉ, ale hlavne ZODPOVEDNÉ a SAMOSPRÁVNE Slovensko. Táto iniciatíva sa môže začať hľadaním, navrhovaním a pokračovať podporovaním a zvolením spoločného občianskeho kandidáta na prezidenta Slovenskej republiky z radov dlhodobo slúžiacich starostov alebo primátorov miestnej samosprávy.

Čo vy na to, zodpovední svojprávni občania a zvolení funkcionári miestnej samosprávy, ak by sme už 10. decembra na Medzinárodný deň základných ľudských práv, práve v deň 80. výročia prijatia Všeobecnej deklarácii o ľudských právach, začali u seba s iniciatívou za Zodpovedné Slovensko. Veď občianske a politické právo patrí do základnej pätice základných prirodzených ľudských práv každého občana, preto nečakajme na formálneho spasiteľa. Petičné hárky na podporu prezidentského kandidáta zo samosprávy si môžeme vyrobiť sami a ponúknuť ich najbližšiemu okoliu na podpis.

Po takmer 30-ročných reformných skúsenostiach už nepotrebujeme formálnych lídrov a ani formálnych akademikov, stačí nám prirodzená autorita z miestnej samosprávy – najdlhšie slúžiaci svojprávny občan s osobnou zodpovednosťou - starosta obce Štrba a predseda ZMOS Michal Sýkora prípadne primátor Trenčína Richard Rybníček alebo niektorý iný z osvedčených a zodpovedných občianskych zástupcov miestnej samosprávy.

Autor: František PÁLKA, predseda OZ Agora


komentáre
SHOW ALL
podobné
16.03.2016
Najkrajším regionálnym kalendárom na Slovensku je Objavuj Prešovský kraj
V súťaži o najkrajší kalendár Slovenska 2016 získal Prešovský samosprávny kraj (PSK) v kategórii regióny po štvrtý raz prvé miesto. Tohtoročný kalendár s názvom Objavuj Prešovský kraj pripravila Krajská organizácia cestovného ruchu (KOCR) Severovýchod Slovenska.
viac
26.04.2016
Samosprávy realizujú protipovodňové opatrenia
Protipovodňové opatrenia sú jednou z preventívnych aktivít, ktoré môžu zvýšiť ochranu zdravia a majetku počas intenzívnych dažďov či obmedzených kapacít vodných tokov a riečnych korýt. ZMOS realizovalo koncom minulého roka prieskum, ktorý mapoval prístup samospráv k protipovodňovým opatreniam.
viac
07.05.2017
Prečo by mali starostovia kandidovať už v týchto voľbách do VÚC?
O tom, prečo by mali starostovia kandidovať už v týchto voľbách do krajských zastupiteľstiev, sa môžu všetci dočítať aj v novej knihe s názvom SOS - Slovenská občianska samospráva, ktorú práve vydalo Občianske združenie na podporu priamej demokracie - Agora.
viac
08.11.2017
Alternatíva k súčasnej vláde existuje
Nexistuje však v súčasnom opozičnom parlamente, ani v iných hierarchických politických či občianskych štruktúrach formálnych autorít, ale len v prirodzenej ľudskosti občana s jeho osobnou zodpovednosťou za seba a správu vecí verejných, teda všetkým nám vecí spoločných.
viac
top články
24 hodín
7 dní
30 dní
partneri
anketa
Mal by sa zakázať vstup utečencov do Európy?
Áno, môžu medzi nimi byť teroristi.
78.69 %
Nie som si istý/istá, ale nemali by sme ich do SR pustiť.
2.79 %
Nie, sú to ľudia, ktorí utekajú pred hrôzami vojny a potrebujú pomoc.
18.53 %