Piatok 21.09.2018
Dnes má meniny 
Matúš
26°C Bratislava
27.06.2018 07:00

Presadia sa slovenské patenty vynálezov medzi plastmi?


Ilustračná snímka


Dva vynálezy, ktoré podali vedci Slovenskej technickej univerzity (STU) pod vedením prof. Pavla Alexyho z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie v Bratislave, predurčujú nimi navrhnuté postupy vývoja dvoch generácií bioplastov k prielomu výroby plastov vo svete.


Respektíve k presmerovaniu čo najvyššieho percenta výroby plastov v prospech bioplastov. Prvá generácia bioplastov je chránená ako úžitkový vzor v SR, pričom patent jej priznala väčšina európskych aj niekoľko ázijských krajín. Podľa hovorkyne STU Andrey Settey Hajdúchovej (národné) patentové úrady v súčasnosti spracúvajú aj novú prihlášku na bioplasty druhej generácie.

 Čo sú bioplasty?

Ide o plasty vyrobené buď z obnoviteľných zdrojov (nie z fosílnych ako napr. ropy) alebo z biologicky rozložiteľných surovín (napr. z kukurice). Za optimálne sa považuje, keď vyrobené bioplasty spĺňajú obidve podmienky. „Problémom bolo, že prírodné polyméry ešte donedávna nedosahovali také dobré parametre ako syntetické,“ povedal začiatkom tohto roka prof. Alexy v rozhovore na www.portalvs.sk . „Dnes si s tým dokážeme poradiť. Šálky ale aj mnohé iné materiály vieme vyrobiť ako stopercentne biorozložiteľné a bio-based.“

Dopovieme ešte zrozumiteľnejšie: Laik nerozozná, ktorá šálka, tácka alebo akýkoľvek plast bol vyrobený z ropy a ktorý z kukurice (cukru).

 Rozdiel medzi prvou a druhou generáciou

Zásadný rozdiel medzi prvogeneračnými a druhogeneračnými bioplastmi slovenských vedcov je v tom, že kým prvé sa rozkladajú v podmienkach priemyselného kompostu, teda pri teplotách 50 °C a vyšších, druhé aj v podmienkach domáceho kompostu pri teplote 20 – 30 stupňov. Navyše pri druhostupňových sa v súčasnosti testuje aj ich rozpad v bežnej pôde a v morskej vode.

 Riešia aj likvidáciu použitých kuchynských olejov

Na Slovensku končí niekoľko ton vyzbieraného použitého kuchynského oleja po prepracovaní na biopalivovú zložku v motorovej nafte, vyrábanej v Slovnafte. Na rozdiel od našich nízkych objemov však zaznamenávajú veľké ázijské krajiny s likvidáciou použitého oleja obrovské problémy. Pritom napríklad Čína ho ročne vyprodukuje dva až tri milióny ton! Skvelou informáciou je, že bioplasty by sa mohli vyrábať aj z použitých olejov. To je dôvod, pre ktorý by o využitie slovenského patentu mali rozhodne prejaviť záujem Číňania a aj ďalšie štáty.

 Jednoznačné prednosti pred súčasnými plastmi

Bioplastový odpad neostáva v prírode desiatky či stovky rokov ako dnešné plasty z fosílnych palív, ale po rozložení v priemyselnom alebo domácom komposte sa stáva prirodzenou súčasťou prírody. Navyše posledné testy priebežne naznačujú, že už v samotnej pôde alebo v morskej vode dochádza k jeho rozpadu. I keď, samozrejme, pomalšiemu ako v „ideálnom“ prostredí kompostov. Popri tom platí, že s absolútne neprípustným vyhadzovaním miliónov ton plastov do morí a oceánov sa dnes ľudstvo zbavuje „klasicky“ vyrábaných plastov iba zakopaním do zeme (tikajúca bomba), od ktorého je spaľovanie síce lepším ale tiež nie ekologickým riešením. Ako jediný prijateľný spôsob sa črtá recyklovanie, ale recyklovať plast možno maximálne iba dva-trikrát.

Húsenice požierajúce plast riešením nie sú

Húsenice druhu Galleria mellonella, ktoré nedávno prebudili nádej laickej verejnosti na „skonzumovanie“ súčasných nahromadených plastov, sa však nadšeniu odborníkov netešia. Pri ich predpokladanom premnožení z plastového „prejedenia sa“ a následnom záujme vyliahnutých motýľov o úle (kladú do nich vajíčka, z ktorých vyliahnuté larvy požierajú vosk medových plástov) by hrozil zánik včelstiev. Výdaje potrebné na prípadné izolovanie vyliahnutých motýľov sa v súčasnosti zdajú neskutočne vysoké.

 Drahšie jogurty...?

Za týchto okolností sa natíska otázka, akú šancu majú bioplasty, ktorých výroba by dnes vyšla zrejme aj viac ako dvakrát drahšie (samozrejme okrem výroby – likvidácie  použitých kuchynských olejov) ako produkcia „klasických“ plastov?! To by znamenalo, že by sa povedzme téglik z bioplastu rovnakého jogurtu ako v dnešnom tégliku predával nie za 45 ale za povedzme 65 centov! Koľko Slovákov by si ho kúpilo? „Lenže aj syntetické plasty boli zo začiatku drahšie ako dnes,“ oponuje prof. Alexy, čím naznačuje, že po „nabehnutí“ výroby bioplastov by ich cena klesla.

 ...logický záver?

Ak európskym, americkým alebo ázijským štátom bude záležať na presadení bioplastov do výroby ako vhodného riešenia, tak rozdiel medzi synteticky vyrobenými plastmi a bioplastmi bude musieť niekto zaplatiť. Rozhodnutie ostane na politike štátov celého sveta, na EÚ, na ich ochote a zodpovednosti zákonne presadiť vo svojich zemiach dotovanie výroby bioplastov. Respektíve na ochote (nutnosti?) zvoliť podobnú formu s rovnakým cieľom.

 S kým pri využití vynálezov spolupracuje tím STU?

S výrobcami plastových nádob, príborov, obalových fólií, ktoré na poliach zadržiavajú vlhkosť a bránia rastu buriny, v oblasti výroby odevov s dizajnom a módou pri originálnych aplikáciách, so špecializovanými odborníkmi na vývoji dočasných implantátov pri liečbe komplikovaných zlomenín z Lekárskej fakulty UK v Bratislave a Technickej univerzity v Košiciach, rovnako ako na vývoji v oblasti tkaninového inžinierstva a podobne.

 

Autor: (pš)


komentáre
SHOW ALL
podobné
29.11.2016
Na ostrove Sihoť pokračuje výsadba 600 nových stromov topoľa čierneho
Na bratislavskom ostrove Sihoť, území významného, strategického a najstaršieho vodárenského a vodohospodárskeho zdroja, sa dnes začalo s ďalšou etapou výsadby nových stromov.
viac
02.02.2017
Bratislava uviedla do skúšobnej prevádzky prvú SMART lavičku
V stredu (1. februára) bola za účasti primátora Bratislavy Iva Nesrovnala a námestníčky primátora Ľudmily Farkašovskej na Primaciálnom námestí oficiálne uvedená do prevádzky prvá „inteligentná lavička“ v Bratislave, ktorá bude v testovacej prevádzke tri mesiace.
viac
06.10.2017
Špička digitálneho sveta už o pár týždňov v Bratislave
Na prihlásenie projektov do súťaže Cena ITAPA 2017 ostáva posledných pár dní.
viac
04.06.2018
Vedci z STU vyvíjajú druhú generáciu bioplastov, rozložiť sa môžu vo vode i pôde
Vedci zo Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave vyvíjajú druhú generáciu bioplastov. Tie z ich dielne sa môžu rozložiť nielen v pôde, ale aj vo vode. Profesor Pavel Alexy a jeho tím z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU vynález inovovali a požiadali o ďalší patent.
viac
top články
24 hodín
7 dní
30 dní
partneri
anketa
Mal by sa zakázať vstup utečencov do Európy?
Áno, môžu medzi nimi byť teroristi.
79.53 %
Nie som si istý/istá, ale nemali by sme ich do SR pustiť.
2.33 %
Nie, sú to ľudia, ktorí utekajú pred hrôzami vojny a potrebujú pomoc.
18.13 %