Ilustračná snímka.
Smart cities sú v podstate marketingovo nazvané inteligentné či múdre mestá. Mestá s víziou dynamického života, takmer dokonalých riešení, s vidinou toho, že každý problém je výzvou na ceste k dokonalosti.
Táto téma je dnes mimoriadne pútavá, ale treba k nej pristupovať rečou faktov, ktoré sú viac ako marketingové klišé.
Miesta na všetko, ale domov nadovšetko
Smart cities možno vnímať ako univerzálne miesta na všetko. Ponúkajú vysokú kvalitu života, široký priestor na aktívne trávenie voľného času, sú priateľské k životnému prostrediu a na ich území pôsobia organizácie poskytujúce služby aj pracovné príležitosti. Sú kompaktné, vizuálne atraktívne a mimoriadne perspektívne. Lenže nezačínajú na zelenej lúke, či niekde v púšti za výdatnej investičnej podpory.
V našich podmienkach je potrebné vnímať realitu z historického hľadiska, prostredníctvom demografických ukazovateľov a cez schopnosť úspešne riešiť mnohé čiastkové problémy celého systému.
V prvom rade si treba uvedomiť súčasné postavenie miest a dynamiku vidieckeho života. Od fiškálnej decentralizácie, odkedy sa výnos dane z príjmu fyzických osôb viaže na trvalý pobyt, sledujeme pohyby v demografii. Nielen z hľadiska počtu narodení a úmrtí, ale aj cez migráciu, sťahovanie za prácou a cestovanie za službami. Svoje o tom vedia okresné mestá, ktoré sa nemôžu pochváliť výrazným prílevom nových obyvateľov v rámci presídľovania. Ani krajské mestá, ktoré sledujú úbytok obyvateľov a doplácanie na tzv. freeriderov. Teda ľudí, ktorí ich navštevujú za prácou, službami, vzdelaním či kultúrou, ale večer sa vracajú domov, čo je iné miesto ako to, kde trávili deň.
Smart cities sú prezentované ako miesta na všetko, čo je ambíciou aj našich miest. Problém vzniká vtedy, ak ich obyvatelia prijmú ako miesto na všetko, ale sú presvedčení, že ich domov je nadovšetko.
Čísla hovoria jasne
Nielen porovnanie sčítania obyvateľov v dlhšom časovom období, ale aj porovnanie príjmov samospráv podľa veľkostných kategórií napovedajú, že väčšie obce majú silnejšiu konkurenčnú výhodu v porovnaní s mestami.
Kým napríklad medzi rokmi 2006 až 2014 klesol počet obcí vo veľkostnej kategórii do 250 obyvateľov o 9 a počet ľudí v nich žijúcich sa znížil o 3072, podobný trend bol aj v niektorých ďalších kategóriách. V prípade obcí od 251 do 500 obyvateľov došlo k úbytku o 16 obcí a 5606 obyvateľov. Vo veľkostnej kategórii od 501 do 1000 obyvateľov sa tiež znížil počet o 9 obcí a ubudlo 3061 obyvateľov. U obcí s počtom obyvateľov od 1001 do 2000 obyvateľov sa zvýšil počet o 9 a počet obyvateľov narástol o 16 230. Podobná situácia nastala vo veľkostnej kategórii od 2001 do 4999 obyvateľov. V tomto prípade došlo k ich nárastu, a to o 19, pričom počet obyvateľov sa zvýšil o 56 991. Presný opak možno vidieť v samosprávach s počtom obyvateľov od 5000 do 9999. V prípade tejto veľkostnej kategórie došlo k nárastu počtu obcí o jednu, ale zároveň sa znížil počet obyvateľov o 5129. V porovnaní s obcami v kategórii od 20 001 do 50 000 obyvateľov nemožno hovoriť o výraznom raste, keďže stále patrí do tejto kategórie 29 samospráv, pričom od roku 2006 do roku 2014 sa v nich celkovo zvýšil počet obyvateľov o 9620, napriek tomu ich príjmy v roku 2006 boli na úrovni 476 556 430 eur a v roku 2014 vo výške 604 163 930 eur. A tu už musíme konštatovať, že okresné mestá neboli pre život také atraktívne ako možno susedné obce, tzv. mestské satelity ktoré sa vďaka záujmu ľudí o život v nich dynamicky rozvíjajú. Zároveň sledujeme trend posilňovania väčších obcí na úkor tých skutočne najmenších. Tak z hľadiska počtu obyvateľov, ako aj geografickej veľkosti a ekonomickej sily.
Viac v Obecných novinách č. 29-30/2016 na str. 4
