V pondelok 26. augusta zavítala do okresu Veľký Krtíš trojica ekoaktivistov Dr. h. Prof. Ing. Ivan Hričovský, DrSc., dlhoročný predseda Slovenského záhradkárskeho zväzu, Juraj Korček, tajomník tejto organizácie a Ing. Štefan Jágerský, majiteľ firmy Jágerský Slovakia, s. r. o., jeden z prvých priekopníkov výstavby ekologických stavieb a myšlienky priateľského prístupu k životnému prostrediu. Ich osvetová činnosť sa začala v Šóšári, bývalých kúpeľoch, patriacich do katastra obce Želovce. Tu sa stretli so Štefanom Bojtošom a Pavlom Kurišom, členmi združenia dobrovoľníkov, ktorí sa pred dvomi rokmi pustili do úpravy zanedbaného miesta s kúpeľnou históriou. Prof. Hričovský im radil, ako miesto zveľadiť, revitalizovať, aké stromy a kde povysádzať a géniu loci vdýchnuť nový život.
Počas návštevy v Šóšári sa nemohli nezastaviť v želovskej Strednej odbornej škole. Hostí privítala riaditeľka Ing. Andrea Bánovská. Po prehliadke areálu školy a školských záhradiek a minisadov sa potom debatovalo o rozvoji školy, nezáujme mladej generácie o štúdium poľnohospodárstva a záhradníctva, o tom, čo a kto by mal niečo urobiť pre to, aby sa to zmenilo, rozvoji včelárstva, programe tvorivejších aktivít pri modelovaní učebných odborov, aby Slovensko nestratilo kontakt s modernizačnými trendmi v poľnohospodárstve i potravinárstve. Debatujúci sa dohodli, že ich stretnutie určite nebolo posledné.
Vzácni hostia potom zamierili do Veľkého Krtíša, kde navštívili vinársky závod Tibora Kušického. Prehliadka interiéru podniku s najmodernejšou technológiou povzniesla dušu všetkých hostí. O podniku Víno Natural Domin & Kušický je známe, že sa stal priekopníkom biovína na Slovensku. Vínna réva bez chemického ošetrovania sa pestuje vo vinohradoch v modrokamenskom chotári Za Katovkou. Pri návšteve podniku sa majiteľ pochválil aj ďalšou novinkou – výrobou múky z hroznových semien. Potešujúci bol dar T. Kušického hosťom – kniha nedávno zosnulého spolumajiteľa firmy Ing. Jána Domina, Hrozno a víno. Jeho odborná práca je na svetovej úrovni. Počas nedlhej návštevy sa Tibor Kušický stihol posťažovať na súčasnú dotačnú politiku štátu.
Hlavným bodom programu návštevy bolo popoludňajšie stretnutie so záhradkármi z celého okresu v Kultúrnom dome v Hrušove, kde vzácnych hostí prijali starosta obce Ing. Pavel Bendík a duša kultúrno-osvetových aktivít v obci, matičiar Ján Brloš. Prof. Hričovský a J. Korček na stretnutí prednášali o letnom reze kôstkovín, pestovaní orechov, ktoré tiež začínajú hynúť, pestovaniu zväčša klasicky známeho drobného ovocia, vplyvu včelárstva a chovateľstva na funkciu biotopov a na rodivosť a výnosy plodín (padla aj zmienka o úhyne pol miliardy včiel v tomto roku pričinením chemizácie), zakladaniu lúčnych porastov na podporu včelstiev i o činnosti a plánoch Slovenského zväzu záhradkárov. Program s besedou trval vyše dvoch hodín.
V Modrom Kameni, kde sa celodenný program trojice ekoaktivistov končil, privítala hostí primátorka mesta Ing. Mária Bednárová. Potom zamierili do gaštanového sadu Jaroslava Kladivíka na východnej strane briežkov nad Drienovskou ulicou. J. Kladivík má v M. Kameni renomé najdôslednejšieho pestovateľa jedlých gaštanov. O svoj sad sa staral priam vzorovo, no aj tak mu to nepomohlo, hynúť začínajú aj jeho gaštany. Ako hlavný dôvod uviedol ľahostajnosť susedov, ktorí sa o gaštany zaujímali iba na jeseň, keď sa zberala úroda. Takto je tomu v celom katastri, kde rastú gaštany. Choré vyschnuté gaštany pribúdajú. Bez legislatívnej zmeny o vstupe na pozemok s chorými stromami pre ich likvidátorov záchrana stromov nie je možná. Problém je o to závažnejší, že jedlý gaštan vypadol zo zoznam autochtónnych (pôvodných) drevín a nemá nárok na finančné dotácie. Je to úder pod pás nielen pre gaštany, ale aj autochtónnych dendrologických bratrancov gaštanov – duby. Je len otázkou času, kedy sa parazity pri nedostatku „potravy“ premiestnia na duby. Ich zánik by už bol ekologickou katastrofou.
Návšteva prof. Hričovského (známeho aj z televíznych relácií o záhradkárstve) v M. Kameni nebola posledná. Primátorka ho pozvala na októbrové Gaštanové slávnosti. Vtedy by sa malo uskutočniť stretnutie viacerých odborníkov a pestovateľov jedlých gaštanov. Prvým krokom by mohla skúška s výsadbou gaštanov s mykorízou (spolužitie koreňov drevín s hubovitými vláknami). Pri prvých malých krokoch pri záchrane hŕstky modrokamenských jedlých gaštanov by sa mohlo hovoriť o veľkom kroku. Práve modrokamenské jedlé gaštany mali na Slovensku punc najvyššej kvality.
