V priepasti Belianskej jaskyne objavili nepreskúmanú chodbu
Belianska jaskyňa je jedinou pre verejnosť sprístupnenou jaskyňou na území Tatranského národného parku. Jej celková dĺžka je 3829 m s hĺbkou 168 m. Prehliadková trasa pre verejnosť meria 1370 m s prevýšením 112 m.
Jaskyniari zo Spišskej Belej počas plánovaného prieskumného zostupu do priepasti Peklo v Belianskej jaskyni prenikli do nepreskúmanej chodby.
Asi 40 metrov hlboká priepasť nebola pre jaskyniarov neznáma. Na jej dno zostúpili už v minulosti, aby ju zamerali.
"Teraz do nej opäť zostúpili najmladší členovia jaskyniarskej skupiny. Jej prieskum bol korunovaný úspechom. Z jej dna po odhrabaní balvanitého nánosu prenikli do rozvetvujúcej chodby dlhej asi 100 m, kde sa na jej konci nachádza menšie nehlboké jazierko so sifónom - náhle zúženie krasovej podzemnej chodby, pri ktorom sa strop skláňa do pevnej alebo tekutej výplne jaskyne brániacim v ďalšom postupe," vysvetlil speleológ Stanislav Pavlarčík. Ako ďalej doplnil, tento objav považujú za významný úspech. "Zároveň je to výzva na ďalší náročný prieskum, ktorý nielen osvetlí históriu objavu týchto priestorov, ale aj odkryje ďalšie pokračovanie do útrob záhadnej a perspektívnej Belianskej jaskyne," dodal.
Jaskyniari priepasť Peklo prvýkrát preskúmali v roku 1939 pod vedením Vojtecha Benického.
6. augusta 2017 uplynulo už 135 rokov od slávnostného sprístupnenia Belianskej jaskyne verejnosti. Jaskyňa bola pritom známa zlatokopom už od roku 1826, o čom svedčia uhľom písané mená a dátumy na jej stenách.
Minister životného prostredia László Sólymos by bol rád, keby sa v tomto roku podarilo dotiahnuť zonáciu Tatranského národného parku (TANAP). O potrebe nového modelu fungovania v Tatrách sa hovorí už roky.
Tohtoročný archeologický výskum na hrade Čičva v obci Sedliská vo Vranovskom okrese odhalil spojovaciu chodbu medzi severným a západným palácovým krídlom. Je raritná tým, že jej klenby vytvorili z tehlových tvárnic, ktoré používali hlavne v Poľsku.
Združenie miest a obcí Slovenska zrealizovalo prieskum, ktorý sa okrem iného sústredil na to, odkiaľ získavali samosprávy informácie a usmernenia o pandémii COVID-19. Zistenia ukazujú, z čoho je potrebné sa poučiť, aby sa neopakovali komunikačné nedostatky.
