Ilustračná snímka.
V kubickom metri odobratej vody z Dunaja v mieste severnej časti od centra Budapešti narátali maďarskí vedci 45 mikroplastov a v južnej časti mesta 55 mikroplastov. Informáciu médiám poskytli zástupcovia maďarskej pobočky nemeckej spoločnosti Wessling.
Podľa maďarského portálu Laboratorium.ru, ktorý prieskum nedávno zverejnil, pochádzajú mikroplasty najmä z obalov výrobkov, pričom výrazne zvýšená koncentrácia na južnom toku od centra 1,7-miliónovej Budapešti súvisí s výrazne zvýšenou hustotou obyvateľstva na týchto úsekoch toku rieky. V súčasnosti vo svete používané aj najmodernejšie filtre v čističkách odpadových vôd však nedokážu mikročastice plastov zachytávať. Odstránenie mikroplastov pri ich veľkosti od 100 nanometrov po 5 milimetrov v zoskupeniach vlákien, guľôčok a vôbec zlomkov nepravidelných tvarov však nemusí byť ani v budúcnosti jednoduché a najmä nie lacné.
Podľa chemikov nevznikajú mikroplasty rozpadom „svojho dlhého polymérneho reťazca“– na to by potrebovali čas niekoľkých storočí – ale konkrétne v Dunaji odieraním sa o kamene či vplyvom ďalších fyzických kontaktov s tvrdšími predmetmi.
Určite ich nájdeme aj v hornejšom toku Dunaja
Samotní odborníci z maďarskej pobočky Wesslingu nepovažujú prieskum za reprezentatívny, respektíve za taký, z ktorého by bolo možné stanoviť ďalekosiahle závery o znečistení Dunaja mikroplastmi. Podľa nich išlo o viacmenej jednorazové merania. Rovnako ako aj na ďalších maďarských riekach (v Rábe našli 12 plastových mikročastíc v kubíku vody, v Ipli 2 , v Tise 5 až 23 mikroplastov v závislosti od miesta odberu). Všetky výsledky o výskyte však nabádajú minimálne k prieskumom aj v štátoch EÚ od prameňa najväčšej kontinentálnej rieky po Maďarsko. Teda v Nemecku, Rakúsku a na Slovensku.
Zatiaľ je dostupná informácia Rakúskej agentúry pre životné prostredie spred vyše troch rokov, že v toku Dunaja na území Rakúska sa denne plaví 25 až 145 kilogramov plastov, pričom Hainburg na hranici so Slovenskom každý rok opúšťa 40 ton plastov. Kvôli celkovému obrazu doplňme, že prírastok plastov, ktoré Dunaj podľa odborníkov priplaví do Čierneho mora, sa odhaduje na číslo v rozpätí od 530 do 1550 ton ročne.
Ani Nemci, ani Rakúšania, ani Slováci však zatiaľ nezverejnili napríklad výskyt mikroplastov v tráviacom trakte rýb, detailne neskúmali prítomnosť plastových mikročastíc na „svojich“ tokoch Dunaja a podobne.
Projekt PlasticFreeDanube
V októbri 2017 bol podpísaný projekt Viedenskej univerzity prírodných vied v spolupráci s Ústavom polymérov Slovenskej akadémie vied pod názvom „Plastický makroodpad v Dunaji a pozdĺž neho“, známy pod skratkou PlasticFreeDanube. Je zameraný na identifikáciu výskytu plastov, skončí v septembri 2020. Jeho cieľom je zistiť, či ide o odpad z domácností, z priemyslu, z lodí atď. Podľa vedúcej slovenskej strany Ing. Márie Omastovej sa však logicky dopracujú aj k výsledkom o prítomnosti mikroplastov v Dunaji. Obecné noviny upozornila, že presne určiť hranice vplyvu takej alebo onakej ľudskej činnosti na výskyt mikroplastov nie je v mnohých prípadoch jednoduché. „Napríklad flisová bunda sa pri praní, najmä pri prvom, zbaví množstva mikroplastov,“ hovorí M. Omastová. „Isteže ju môžete zachytiť v špeciálne nasadenej taške, ale čo potom ten ktorý človek urobí s mikroplastmi z tašky? Rovnako je to s mikroplastmi napríklad z varných plastových kanvíc a podobne.“
V každom prípade sa Ústav polymérov SAV chystá o priebežných výsledkoch, respektíve svojej časti práce v PlasticFreeDanube, informovať začiatkom prvých mesiacov budúceho roka.
Európsky parlament k mikroplastom
Poslanci EP v utorok minulého týždňa (23. októbra) schválili návrh smernice na posilnenie dôvery spotrebiteľov k vode z vodovodov, ktorá je lacnejšia a šetrnejšia voči životnému prostrediu ako balená voda. Smernica okrem iného navrhuje zaviesť aj povinnosť monitorovať úroveň mikroplastov prítomných vo vode.
„Úrad verejného zdravotníctva nesleduje výskyt mikroplastov v pitnej vode,“ konštatovala pre TASR jeho hovorkyňa Daša Račková. Doplnila, že sledovanie sa zdravotníkov nebude týkať ani v prípade prijatia smernice. Dosiaľ totiž nebolo exaktným prieskumom dokázané, že by mikroplasty ľudskému organizmu škodili. Preukázalo sa iba, že napríklad morským korytnačkám škodí konzumácia makroplastov (plastových sáčkov), a konzumom si ku kvalite života nepomáhajú ani ďalšie „pomýlené“ morské živočíchy, vrátane rýb.
Monitoring vodných útvarov je a s najväčšou pravdepodobnosťou aj v najbližšej budúcnosti ostane iba v gescii Ministerstva životného prostredia.
