Inak sa nedá vysvetliť ani pochopiť to, že sa na ňu intenzívne presúvajú kompetencie, prikazuje sa jej, čo nové a ďalšie má financovať. A pritom zo svojej podstaty samostatný, správny celok, ktorý spravuje miestne záležitosti s prihliadnutím na všestranný rozvoj územia a potreby obyvateľov.
Plaťte, čo ste nesľúbili
Asi takto možno najlepšie nazvať situáciu, ktorá nastáva. V jesenných komunálnych voľbách pritom kandidáti prichádzali k voličom s tým, čo chcú robiť v prípade zvolenia. Dnes je zrejmé, že sa nechtiac budú musieť uskromniť v realizácii pôvodnej volebnej ponuke. Lebo peniaze, ktoré chceli použiť na cesty, chodníky, pozemkové úpravy, opravy cintorínov a budovanie športovísk, musia ísť na iné oblasti. Na to, čo samosprávam nanútila politická väčšina v národnej rade.
Od ústavy k realite
O niekoľko dní budeme oslavovať Deň Ústavy Slovenskej republiky. Základného dokumentu ktorý okrem iného garantuje samospráve ochranu jej princípov. Presnejšie, podľa článku 71: „Na obec a vyšší územný celok možno zákonom preniesť výkon určených úloh miestnej štátnej správy. Náklady takto preneseného výkonu štátnej správy uhrádza štát.“ Lenže v praxi je to iné. Presun úloh bez peňazí je ako frajerina na účet voleného. Jeden objedná, ale iný musí zaplatiť. Sviatok patriaci ústave by preto nemal byť iba deklaráciou toho, že pred devätnástimi rokmi sme prijali ústavu, ale mali by sme si uvedomiť, že jej treba dať úctu a rešpekt. To sa ale vylučuje s tým, čoho sme svedkami.
Čo sa môže diať?
Dnes nedokážeme formulovať jasnú odpoveď na túto otázku. Predpokladáme, dúfame, ale nevieme. Sme v čase nejasnej perspektívy, ktorá nám nedáva dôvod na optimizmus. Napriek tomu, že samospráva dlhodobo patrí medzi najdôveryhodnejšie inštitúcie na Slovensku, že prijíma vyrovnaný rozpočet a snaží sa čo najlepšie spravovať miestne záležitosti, je terčom útokov, keď na základe poznania reality poukáže na riziká, hrozby, nezrovnalosti s tým, čo je v paragrafoch a čo v skutočnosti.
Dokonca z úst časti politikov počúvame, ako sú na tom mestá a obce ekonomicky dobre a napriek tomu nechcú financovať nové úlohy. Pravdou je, že kým štát má v predvolebnom roku najvyššie výdavky, tak samosprávy v predvolebnom roku zachovajú rozvahu, nerozhadzujú peniaze, časť si nechávajú v rezerve na rôzne úlohy. Napríklad na nepredvídané situácie, na spolufinancovanie eurofondov v budúcnosti, na to, aby aj po voľbách (bez ohľadu na výsledok) mali peniaze na to, čo bude potrebné, nevyhnutné. Napriek voľbám preukázali dobré hospodárenie a rozvahu. Ale aj to sa podsúva ako problém. Mestá a obce sa tak dostali medzi mlynské kamene: keď míňate – neviete gazdovať, keď si odložíte – máte veľa, tak plaťte.
Nateraz nie je ani tak dôležitý výpočet finančných dopadov a opatrení, ktoré musia zaplatiť samosprávy. V prvom rade ide o princípy, ktoré sa nerešpektujú. Ide o princípy, ktoré narúšajú aj starostovia a primátori pôsobiaci v parlamente. Svojou pasivitou, keď neargumentujú reálnou situáciou v samosprávach, prípadne aktivitou, v rámci ktorej predkladajú, či podporujú rozhodnutia nabúravajúce samosprávnosť.
Ekonomike sa relatívne darí. Zatiaľ. Ale to nemôže byť argument na presun ďalších úloh zo štátu na komunál. Nové úlohy prichádzajú, ale keď sa spomalí ekonomika a obmedzia sa príjmy, práve vtedy povinnosti zostanú na pleciach miest a obcí. Je najvyšší čas jasne vymedziť nedotknuteľnosť samosprávy, aby sme nevytvorili model, v ktorom sa budú hľadať sponzori vládnych opatrení. Krátkozrakosť rozhodnutí bez jasnej predstavy ďalšej udržateľnosti je obrovským morálnym rizikom, ktoré sa nám všetkým môže vypomstiť.
Autor: PhDr. Michal Kaliňák, PhD., politológ
