Majitelia domov a realitní odborníci často predpokladajú, že keďže je dom novo postavený, je „zdravší“ ako staršia nehnuteľnosť. V prípade radónu, ktorý je hlavnou príčinou rakoviny pľúc, to však nie je vždy pravda. Novopostavené domy môžu byť vybavené prvkami odolnými voči radónu, ale hladiny radónu stále závisia od geológie konkrétneho miesta, tlakových rozdielov a ciest, ktorými sa plyn v pôde šíri, ktoré sú pre každý dom jedinečné.
Radón je prirodzene sa vyskytujúci, bezfarebný a bez zápachu rádioaktívny plyn, ktorý vzniká rozpadom uránu v pôde, horninách a podzemnej vode. Do domovov preniká cez medzery v základoch, trhliny v podlahách a stenách, pivnice, škáry v podlahách, odvodňovacie čerpadlá a porézne tvárnice. Následne sa v domoch hromadí, kde sa tento rádioaktívny plyn stáva súčasťou vzduchu, ktorý obyvatelia dýchajú. Pri vdýchnutí tieto rádioaktívne častice poškodzujú DNA buniek, ktoré vystielajú pľúca, čo spôsobuje rakovinu pľúc.
Spoliehanie sa na vek alebo polohu domu namiesto vykonania merania môže u majiteľov domov a realitných profesionálov vyvolať falošný pocit bezpečia. Nižšie sú uvedené bežné mylné predstavy o riziku vystavenia radónu v novo postavených domoch:
1. Nové domy nemajú vysoké hladiny radónu
Radón je pôdny plyn. Pochádza zo zeme pod domom a nie je výsledkom veku stavby.
V skutočnosti môžu mať novšie domy vyššie hladiny radónu, pretože sú:
• postavené tak, aby boli vzduchotesné z dôvodu energetickej účinnosti
• lepšie izolované
• navrhnuté tak, aby v lete neunikal chladný vzduch
• navrhnuté tak, aby v zime udržalo teplo vo vnútri
Moderná konštrukcia účinnejšie zadržiava vzduch vo vnútri, čo môže spôsobiť hromadenie radónu. Výskum uverejnený v časopise Nature’s Scientific Reports uvádza, že v domoch postavených od roku 1992 bol zaznamenaný 31,5 % nárast hladiny radónu v porovnaní so staršími stavbami. Problémom je, že moderné domy príliš účinne obmedzujú množstvo neregulovaného vzduchu, ktorý prúdi do domu alebo z neho.
Nové neznamená bez radónu.
2. Nové domy sa stavajú v súlade s predpismi, takže sú chránené pred radónom
Stavebné predpisy sa líšia v jednotlivých štátoch. Niektoré oblasti vyžadujú pasívne konštrukčné prvky odolné voči radónu. Mnohé ich nevyžadujú.
Dokonca aj v oblastiach, kde sa využívajú pri výstavbe opatrenia proti radónu (RRNC), tak tieto systémy:
• sú často pasívne (neodvetrajú aktívne),
• nemusia byť inštalované certifikovaným odborníkom na radón,
• stále vyžadujú testovanie po dokončení stavby.
Pasívny systém, ktorý je súčasťou RRNC, je navrhnutý tak, aby obmedzil vstup radónu a poskytol základ pre budúcu inštaláciu kompletného systému na zmierňovanie radónu, alebo „aktívneho“ systému.
Aktívny systém na odstraňovanie radónu pozostáva z odvetrávacieho potrubia, ktoré vedie od suterénu (alebo najnižšej úrovne domu) až nad strechu, ako aj z ventilátora na odvetrávanie radónu a monitorovacieho systému. Ventilátor vytvára podtlak, ktorý odsáva radónový plyn spod domu a bezpečne ho odvádza von. Ak je nový dom postavený s použitím RRNC, v prípade potreby je neskôr jednoduchšie nainštalovať aktívny systém.
Dodržiavanie predpisov nie je to isté ako potvrdené bezpečné hladiny radónu.
3. Staviteľ už vykonal testovanie na prítomnosť radónu
Nie všetci stavitelia vykonávajú testovanie na prítomnosť radónu po dokončení domu. Normy odporúčajú vykonať test na prítomnosť radónu pri nasťahovaní do nového domu.
Aj keby sa test na prítomnosť radónu vykonal po dokončení stavby:
• podmienky pôdy sa môžu zmeniť,
• po nasťahovaní sa do domu sa mení využívanie systému vykurovania, ventilácie a klimatizácie,
• sezónne výkyvy ovplyvňujú hladiny radónu,
• majitelia domov často dokončujú suterény neskôr, čo si vyžaduje nové testovanie na prítomnosť radónu.
Hladiny radónu sa môžu výrazne meniť po tom, čo sa novopostavený dom začne obývať. Jediným spôsobom, ako zistiť hladinu radónu v dome, je vykonať meranie v podmienkach bežného bývania.
4. Dom sa nenachádza v regióne s vysokou koncentráciou radónu
Bežným omylom o radóne je, že predstavuje riziko len v určitých regiónoch, najmä v oblastiach v blízkosti pôdy bohatej na urán. Keďže radón je prirodzene sa vyskytujúci rádioaktívny plyn, ktorý vzniká rozpadom uránu v pôde, môže sa vyskytovať kdekoľvek.
Mapy výskytu radónu sa často používajú ako dôvod na to, aby sa testy nevykonávali, avšak nedokážu predpovedať hladiny radónu v konkrétnom dome.
Na základe meraní v USA a v kanadských provinciách boli identifikované vysoké hladiny radónu. Hladiny radónu sa môžu výrazne líšiť dokonca aj medzi susednými domami na tej istej ulici, čo robí polohu nespoľahlivým prediktorom rizika.
Jediným spôsobom, ako zistiť, či je hladina radónu v dome na nebezpečnej úrovni, je riadne meranie, bez ohľadu na to, kde sa dom nachádza.
5. Dom nemá suterén
V suterénoch sa často vyskytujú najvyššie koncentrácie radónu, ale aj v domoch bez suterénu môže byť vysoká koncentrácia radónu.
• Radón pochádza z pôdy, nie zo suterénu, a môže sa hromadiť kdekoľvek, kde sa konštrukcia dotýka pôdy.
• Komínový efekt nasáva vzduch smerom nahor zo základov, čím sa plyn šíri do interiéru a ďalej nahor cez schodiská, vetracie otvory a vzduchovody.
• Novopostavené domy s podzemnými priestormi majú často odkryté pôdne vrstvy alebo zle utesnené podlahové krytiny. Radón sa tam hromadí a preniká nahor do obytných priestorov.
Riziko radónu nezávisí od veku domu, jeho polohy, kvality stavby ani typu základov. Ohrozený je každý dom. Jediným spoľahlivým spôsobom, ako chrániť zdravie ľudí, ktorí v ňom bývajú, je vykonať meranie radónu a v prípade zvýšených koncentrácií prijať opatrenia.