Atlas rómskych komunít vznikol v roku 2004, a bol aktualizovaný v roku 2013. Ako jediný zachytáva reálny stav infraštruktúry obcí s prítomnosťou rómskych komunít. V uplynulom období sa stal užitočným najmä v súvislosti so zacielením štátnych integračných politík a podpory z fondov EÚ.

„Atlas obsahuje nielen informácie o tom, kde a v akom type koncentrácií rómske komunity na Slovensku žijú, ale aj o tom, aké sú ich životné podmienky a v ktorých lokalitách majú napríklad prístup k pitnej vode, plynu či elektrine. Keďže sa nám podarilo sformalizovať a „prekopať“ systém zbierania dát, dovolím si tvrdiť, že momentálne na Slovensku nie sú lokality, v ktorých by Rómovia žili koncentrovane a nevedeli by sme o nich,“ hovorí splnomocnenec pre rómske komunity Ábel Ravasz.

Podľa najnovších dát žije početnejšia rómska komunita v 804 obciach a mestách po celom Slovensku, prieskum pritom zachytil aj menšie skupiny v 373 ďalších obciach. Celkový počet Rómov sa pritom odhaduje na 440 tisíc.

„Do Atlasu pribudlo v porovnaní s rokom 2013 19 obcí, ktoré predtým nikdy neboli zachytené v predošlých Atlasoch. Zároveň však iné vypadli, keďže nespĺňali podmienku prítomnosti aspoň jednej koncentrácie s minimálne 30 obyvateľmi alebo 30% podielu Rómov na obyvateľstve obce. Z dát vidíme, že populačný rast Rómov na Slovensku na postupne spomaľuje, a že väčšia a väčšia časť z nich žije v normálnych podmienkach. Jeden z príkladov je prístup k pitnej vode, v stovke najväčších komunít na Slovensku má vodovod 61 % obyvateľov. V roku 2013 to bolo 48 %, a v roku 2004 iba okolo 36 %. Výrazný posun vidíme aj v iných oblastiach,“ vysvetľuje Ravasz.

Zber dát v regiónoch prebiehal od decembra 2018 do marca 2019. Na ich zbere v rámci národného projektu Monitorovanie a hodnotenie inkluzívnych politík úrad splnomocnenca spolupracoval s Inštitútom pre výskum práce a rodiny.

„Samotný zber prebiehal vo viacerých fázach – v prvom kole boli oslovené všetky obce na Slovensku s otázkou, či na svojom území evidujú prítomnosť koncentrovane žijúcich rómskych komunít. Neskôr boli zozbierané údaje o obydliach, infraštruktúre a občianskej vybavenosti v týchto obciach od samospráv pomocou dotazníkov. Po prvotnom zmapovaní prišli do obcí terénni spolupracovníci Inštitútu pre výskum práce a rodiny, ktorí získané informácie na mieste overovali a dopĺňali. Následne sme získané informácie verifikovali na základe údajov z regionálnych kancelárií úradu splnomocnenca. Pred vydaním Atlasu náš úrad ponúkol odbornej verejnosti priestor na pripomienkovanie údajov a spoločne sme sa tak postarali o ich doplnenie a odstránenie možných nepresností,“ ozrejmuje proces zberu dát Ľuboš Kovács, analytik národného projektu Monitorovanie a hodnotenie.

V priebehu septembra sa dáta budú ešte finalizovať tak, aby mohli byť jednoducho prístupné aj verejnosti. Už dnes sa však s nimi dá pracovať.

 „Atlas chceme využiť na podporu projektov v lokalitách, kde je potrebné situáciu zlepšiť a vyrovnávať tak rozdiely v životnej úrovni na Slovensku. Dáta však využijú aj vedci pri vedeckých výskumoch, neziskové organizácie i samotné obce. Spoločne tak chceme naďalej pracovať na tom, aby sa kvalita života Rómov na Slovensku zvyšovala a tým sa stierali rozdiely medzi minoritou a majoritou a v konečnom dôsledku zlepšovalo ich súžitie“, dodal Ravasz.