Pritom ich každý Slovák v priemere spotrebuje 460 ročne a pri výbere pečiva, ovocia či zeleniny po nich bez premýšľania siahne. Veď sú (a zrejme budú) zadarmo.

Keď sa doma takýchto sáčkov nahromadí veľa, občas ich vyhodíme do kontajnerov s plastmi, čo je lepší prípad. Oveľa častejšie však putujú do zmesového odpadu alebo do nich zbierame zemiakové šupky, zvyšky zeleniny, ovocia či iného bioodpadu. Ako zmesový komunálny odpad sáčky skončia na skládke v pôde, kde si „počkajú“ na dvesto-tristoročné rozloženie sa, alebo sú spálené. Z biodpadu zase musia byť dodatočne vytrieďované takisto pre dlhý rozklad. Východiskom, alebo akýmsi medzikrokom, by mohol byť prechod na papierové sáčky, ktoré sa rozkladajú len niekoľko týždňov a sú vhodné na balenie bioodpadu. Ich nevýhodou je, že nevykazujú rovnakú pevnosť voči tlaku ako mikrotén, odolnosť voči vlhku a podobne.

V Kalifornii igelitové tašky zakázali, ale...

Na druhej strane doplňme, že väčšina hypermarketov a supermarketov na Slovensku už dnes neposkytuje jednorazové igelitové tašky zadarmo. Ešte ďalej zašli v americkej Kalifornii, kde sa miestni zákonodarcovia rozhodli zakázať používanie igelitových tašiek. Alebo vo Francúzsku, kde vláda vydala vyhlášku zakazujúcu „igelity“ dokonca aj pri vážení ovocia a zeleniny a malé mikroténové sáčky zakázala aj pri pultoch so syrmi a rybami. Rozhodnutie však skomplikovalo dodržiavanie hygienických pravidiel predaja.

Musíme plastové tašky používať?

„Treba zmeniť myslenie obyvateľov a ukázať im spôsoby, ako plastové tašky vôbec nepoužívať,“ hovorí Silvia Nosálová zo spoločnosti ENVI - PAK. „Zbytočnej tvorbe odpadu sa dá predchádzať napríklad používaním plátenných tašiek. Jednotlivé druhy ovocia alebo zeleniny nie je potrebné baliť osobitne do viacerých sáčkov, ale jednoducho vložiť do košíka a tým pádom odpad vôbec netvoriť."

Čím ich nahradiť?

Vedci už dávnejšie vyvinuli a vyrobili oxodegradovateľné materiály, respektíve tašky, ktoré obsahujú látky rozkladajúce plasty. Lenže zatiaľ nie je jasné, či tieto samotné nemôžu ešte viac znečistiť životné prostredie ako bežné plasty, keďže v ňom ostávajú. Odpoveď na túto zásadnú otázku hľadá veda a zaujíma aj politikov, vrátane Európskeho parlamentu. Cieľom je objaviť a vyrobiť plne rozložiteľné biodegradovateľné alebo kompostovateľné plasty. „Jedinou zatiaľ známou a spoľahlivou cestou zostáva najmä poctivé triedenie, v tomto prípade plastov, obyvateľstvom a ich následná dôsledná recyklácia,“ zhodujú sa odborníci na odpady. „A samozrejme, hľadanie ciest samotných ľudí ako sa nutnosti ich použitia – pokiaľ je to možné – vyhnúť alebo ju obmedziť.“