Vlaňajší prieskum najväčšej slovenskej OZV tiež prezradil, že 46 percent opýtaných zaujímalo, či alebo ako sa odpad po vytriedení recykluje. A takisto, že odpad triedia hlavne ľudia s vyšším vzdelaním.

Výsledky prezradili, že obyvatelia SR najdôslednejšie triedia plasty (79 % respondentov), percentuálne dobre dopadlo triedenie skla (72 %) a papiera (69 %). Horšie sa prejavuje napríklad bioodpad (50 %), ktorého percento skresľuje (aj) skutočnosť, že v dvoch najväčších mestách (Bratislava, Košice) začne platiť povinné triedenie kuchynského bioodpadu až od budúceho roka.

Z nižšie uvedeného grafu triedenia obyvateľstva je tiež zrejmé, že nemôže uspokojiť ani percento triedenia šatstva či textilu (39 %), ale v prípade tejto komodity možno očakávať nárast od roku 2024, odkedy envirorezort ráta nielen so zabezpečením dostatočného počtu kontajnerov pre zber starého šatstva, ale aj s rozšírením recyklovania nateraz iba v dvoch firmách (SK-TEXT, s.r.o, Senica a PR Krajné, s.r.o. v okrese Myjava). Prípadne s vytvorením nových možností pre ďalších spracovateľov (recyklátorov) textilného odpadu.

Ktoré plasty sa triedia dobre, a ktoré nie

ENVI - PAK pri prieskume konštatoval, že aj keď percento ľudí, hlásiacich sa k triedeniu plastov (79 %), je pri tejto komodite skutočne vysoké, niektoré typy plastov triedime viac, iné menej úspešne. Napríklad 84 % ľudí sa hlási k triedeniu nezálohovaných nápojových obalov (vrátane obalov z mlieka či sirupov), ale iba 71 % k triedeniu obalov z čistiacich prostriedkov a pracích práškov, 65 % k triedeniu igelitových tašiek, či 64 % k triedeniu obalov telovej, vlasovej a pleťovej kozmetiky. „Tu vidíme priestor na zlepšenie,“ konštatuje Katarína Kretter, riaditeľka komunikácie spoločnosti ENVI - PAK. „Pomôže väčšia edukácia z oblasti triedenia, v rámci ktorej by sme sa mali zamerať na problematické obaly.“

Prieskum okrem iného konštatuje, že približne 53 % ľudí naďalej vhadzuje do triedeného odpadu PET fľaše z nápojov. Príčinou väčšinou je, že ide o fľaše, ktoré dosiaľ nespadali do zálohového systému alebo o domácnosti, v ktorých na skladovanie prázdnych PET fliaš nenašli dostatočný priestor a za jednoduchšie považovali ich vhadzovanie do žltých kontajnerov. „Je však priskoro hodnotiť, koľko ľudí zareagovalo na zavedenie zálohového systému a začalo fľaše do obchodov vracať,“ dopĺňa K. Kretter. „Viac budeme vedieť v druhej polovici roka, kedy budú na trhu už len zálohované nápojové obaly.“

Plastový odpad je vnímaný ako väčší než zmesový

Až 40 % zúčastnených v prieskume hodnotí, že pri otázke o množstve domáceho odpadu dominujú plasty. Zmesový odpad, ktorý ľudia nevedia vytriediť a končí v čiernych kontajneroch, prípadne sa triediť nedá, dominuje u vyše 28 % opýtaných. Bioodpadu prisúdili opýtaní 11 percent.

ENVI - PAK: Stále treba opakovať a vysvetľovať zmysluplnosť triedenia

Aj pri súčasných vysokých percentách vnímania odpadov ostáva na Slovensku istý počet ľudí, ktorí odpad odmietajú triediť. Podľa 63 % opýtaných je to preto, lebo im chýba návyk k zautomatizovaniu správania sa k problematike riešenia osudu odpadu. Približne 47 % si myslí, že netriedia preto, lebo aj tak (vytriedený odpad v jednotlivých kontajneroch) „nakoniec skončí zmiešaný v jednom koši s iným odpadom“ a podľa 44 % netriediaci ľudia jednoducho nevedia určiť, kam čo patrí. „Tieto výsledky len potvrdzujú, aké dôležité naďalej ostáva trpezlivo vysvetľovať, prečo je triedenie dôležité,“ uzatvára K. Kretter.