Ako odpad vôbec netvoriť (alebo iba minimálne)

Známa environmentalistka Ivana Maleš, tvorkyňa niekoľkých koncepcií reformy odpadového hospodárstva na komunálnej úrovni a spoluzakladateľka Inštitútu cirkulárnej ekonomiky hovorí, že v ich trojčlennej domácnosti vyzbierajú iba 4 percentá zmesového odpadu a zvyšok vytriedia.
„Zlom nastal pred siedmimi rokmi, keď sme po presťahovaní sa do rodinného domu začali kompostovať,“ informuje v jednom z rozhovorov o tejto téme. „Triedila som aj predtým, ale až po kúpe kompostéra som nemusela vynášať takmer žiadnu zmes, pričom vedierko s bioodpadom bolo plné stále.“ Tiež dodáva, že dnes používa najmenší kôš na zmesi, ktorý vynáša do príslušného kontajnera raz za dva týždne. A ešte, že s vermikompostérom, rozkladajúcim bioodpad za pomoci dážďoviek, či s elektrickými kompostérmi, ktoré ho rozložia za 24 hodín, možno kompostovať aj v bytoch na sídliskách.
„Najlepšou cestou je vyhnúť sa odpadu,“ dopĺňa Silvia Nosálová, riaditeľka komunikácie a marketingu z OZV ENVI - PAK. „Teda nakupovať do prinesených tašiek z domu, do košíkov a nie do igelitových sáčkov, pripravených v obchodoch. Niektoré plasty sa rozkladajú až 400 rokov, preto treba uprednostňovať tovary – pokiaľ je to možné z hygienických dôvodov - bez plastových obalov alebo s ich minimom.“
Za zber, odvoz a spracovanie zmesových odpadov platia obce, teda obyvatelia, kým za vytriedený odpad organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV), zastupujúce výrobcov.