Dlhodobým cieľom Ministerstva školstva, vedy, výskumu, vývoja a mládeže SR je vytvoriť bezpečné školské prostredie podporujúce princípy inkluzívneho vzdelávania. Zámerom je podnietiť školy k inkluzívnemu prístupu, podporiť učiteľov v porozumení inklúzie ako základnému princípu vzdelávania všetkých žiakov a zároveň aktívne zapojiť rodičov ako rovnocenných partnerov do procesu. Vzájomná spolupráca je kľúčová pre vytváranie prostredia, kde sa každý žiak cíti prijatý, rešpektovaný a má rovnaké šance na rozvoj. Inkluzívne vzdelávanie rešpektuje jedinečnosť žiakov, zohľadňuje ich individuálne potreby a podporuje rozvoj ich potenciálu.
Štátna školská inšpekcia posudzovala na vybraných základných školách podmienky inkluzívneho vzdelávania prostredníctvom indexu inklúzie v troch prepojených oblastiach zameraných na budovanie inkluzívnej kultúry, tvorbu inkluzívnej politiky a rozvíjanie inkluzívnej praxe.
Index inklúzie v kontrolovaných školách za posledné dva školské roky dosiahol v priemere 61,6 %.
Opäť sme identifikovali pretrvávajúci problém vo výchovno-vzdelávacom procese v oblasti inkluzívnej praxe (Graf 1).
Graf 1 Index inklúzie jednotlivých oblastí v školskom roku 2023/2024 a 2024/2025
Vo väčšine kontrolovaných škôl sa opakovane vyskytli nedostatky súvisiace s nerešpektovaním rozmanitosti žiakov pri príprave úloh a pracovných listov podľa ich špecifických potrieb. Chýbala aj dostatočná flexibilita pri aplikácii metód a postupov, ktoré by žiakom umožňovali dosahovať individuálne stanovené vzdelávacie ciele a zároveň podporovali rozvoj ich samostatnosti. Učitelia neaplikovali navrhnuté podporné opatrenia (PO) žiakom, ktorí mali vyjadrenie na účel poskytovania PO, zároveň len zriedkavo využívali formatívne hodnotenie, ktoré podporuje pokrok každého žiaka, proces učenia, reflexiu a sebareflexiu v kontexte pedagogickej diagnostiky, čo malo dosah na priebeh inkluzívneho vzdelávania.
Jednou z bariér inkluzívneho vzdelávania v školskom prostredí je nedostatočné zabezpečenie podporných služieb, neposkytovanie odborných činností v plnom rozsahu, ako aj samotný administratívny proces poskytovania PO. S tým úzko súvisí aj nadmerná byrokratická zaťaž, ktorá má dosah nielen na školy a zariadenia poradenstva a prevencie, ale aj na zákonných zástupcov detí. Neustále zmeny v právnych predpisoch viedli k ich nerešpektovaniu, nedostatočnej transparentnosti v školskej praxi a častej nesprávnej interpretácii. Výrazným problémom bola aj nízka informovanosť zákonných zástupcov žiakov, ako aj nedostatočná, a v niektorých prípadoch aj zmätočná informovanosť pedagogických zamestnancov (PZ) a odborných zamestnancov (OZ). Táto situácia bola spôsobená absenciou jasných a jednotných metodických usmernení, čo viedlo k nedostatkom pri ich aplikácii v praxi.
Ďalšou významnou bariérou, ktorá bráni efektívnemu zabezpečovaniu dostatočnej individuálnej podpory žiakom počas vyučovania, je i nadmerný celkový počet žiakov v triedach, ako aj počet žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) a počet žiakov vyžadujúcich PO (Graf 2). V troch hodnotených ZŠ tvorili žiaci so ŠVVP viac ako polovicu žiakov tried.
Graf 2 Podiel intaktných žiakov a žiakov so ŠVVP z celkového počtu žiakov tried v sledovaných ZŠ v školskom roku 2024/2025
V triedach je priemerne 19,5 žiaka, z nich priemerne 4 žiaci so ŠVVP, pričom každý má rôzne špecifické potreby. Pri takomto počte žiakov je značne komplikované poskytnúť adresnú podporu nielen žiakom so ŠVVP, ale aj intaktným žiakom. Na podporu inkluzívneho vzdelávania je žiaduce zníženie maximálneho počtu žiakov v triedach. Inak efektívnosť inkluzívneho vzdelávania nebude pre žiakov prospešná, ale naopak, prehĺbia sa nerovnosti vo vzdelávaní a zmysel inkluzívneho vzdelávania sa vytráca.
Vybrané nedostatky v jednotlivých oblastiach indexu inklúzie v kontrolovaných školách:
V školskom roku 2024/2025 ŠŠI zároveň zistila, že dve školy vzdelávali žiakov z MRK oddelene od kmeňových tried, čo možno považovať za obzvlášť závažnú formu nerovného, až diskriminačného zaobchádzania; v jednej z týchto škôl sa pritom prejavovali aj znaky školskej a rezidenčnej segregácie. Okrem toho približne tretina učiteľov neaplikovala žiakom navrhnuté podporné opatrenia, čím dochádzalo k oslabeniu princípov inkluzívneho vzdelávania a k znižovaniu efektívnosti poskytovanej podpory.
Všetky zistenia ako i odporúčania sú súčasťou správy Podpora inkluzívneho vzdelávania žiakov základných škôl v SR v školskom roku 2024/2025.