Alexander Ernst: Postavenie hlavného kontrolóra závisí od jeho osobnosti

Mesto Prešov bolo viac ako rok bez hlavného kontrolóra. Bývalý primátor mesta kontrolóra nechcel a doslova ho vyhodil z práce. Jeho zjavné pochybenie musel napraviť až súd, po rozhodnutí ktorého sa hlavný kontrolór vrátil začiatkom tohto volebného obdobia do funkcie. V týchto dňoch spracoval Pravidlá kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra mesta Prešov, ktoré môžu slúžiť aj ako manuál pre kontrolnú činnosť v iných samosprávach. Ing. Alexander Ernst, PhD., nám viac o spracovaných pravidlách, ale aj o svojom pohľade na kontrolnú činnosť prezradil v rozhovore.

Ako vnímate súčasné postavenie hlavného kontrolóra z hľadiska komunálnej legislatívy? Dokáže hlavný kontrolór garantovať nestrannosť?

Legislatíva deklaruje nezávislosť hlavného kontrolóra, aj keď je volený poslancami a tí mu schvaľujú plat, prípadne odmeny. Zároveň hlavný kontrolór má postavenie vedúceho zamestnanca, a teda je v pracovnoprávnej rovine podriadený primátorovi či starostovi. Bije sa tu nezávislosť so závislosťou. Je pravda, že existuje veľa samospráv, kde tieto „závislosti“ nepostrehnete. Rovnako je pravdou, že je veľa samospráv, kde sú kontrolóri podriadenými zamestnancami primátora či starostu. Konkrétne postavenie hlavného kontrolóra závisí od jeho osobnosti a, samozrejme, aj od podmienok, v akých pôsobí. Kontrola v samospráve poukazuje na nedostatky, tie väčšinou zastupiteľstvo vezme na vedomie a nedostatky sa ďalej opakujú. Hlavný kontrolór nemá žiadne právomoci, čo sa týka udeľovania sankčných postihov.

Je pravdou, že môžeme vracať nedostatočne spracované opatrenia na nápravu nedostatkov, ale tým sa to končí. Na druhej strane existujú aj porušenia zákonov s ktorými sa však vyšetrovatelia väčšinou nechcú „babrať“. Nerozumejú im, pravidlá miestnej samosprávy aj so všetkými súvislosťami sú pre nich príliš komplikované. Postavenie kontroly v samospráve nie je v legislatíve dostatočne ošetrené a akoby sa zákonodarca bál vydať pre komunálnych kontrolórov manuál, ktorým by ich činnosť usmernil. Hlavne malým obciam by to určite pomohlo. Nový zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite, ako vyplýva z jeho dôvodovej správy, bol vydaný preto, lebo v súvislosti s európskou legislatívou vydaný byť musel.

Kontrolór vyššieho územného celku zo zákona nemôže byť členom politickej strany alebo hnutia. Pri miestnej samospráve to neplatí. Ak sa vrátim k postaveniu kontrolóra, ten na rozdiel od iných vedúcich zamestnancov a tiež na rozdiel od VÚC kontrolórov, nemá po ukončení svojho funkčného obdobia ani nárok na odstupné. Nerozumiem, prečo. Dá sa veľa hovoriť aj o zabezpečení nezávislosti kontrolórov prostredníctvom ich platového ohodnotenia, nehovoriac o rozsahu vykonávanej kontrolnej činnosti. Dnes územná samospráva disponuje rozsiahlymi kompetenciami. Použijem jeden príklad – len pre nastavenie vnútorného chodu úradu je potrebné poznať 62 rôznych zákonov.

Rozhovor a PRAVIDLÁ kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra mesta nájdete v Obecných novinách 11-12/2016 na str. 9 – 11.