Littering, teda voľne pohodený odpad, je, žiaľ, bežnou súčasťou miest a obcí Slovenska. OZV ENVI - PAK od roku 2020 analyzuje a vyhodnocuje, koľko a aké druhy odpadu najčastejšie ľudia odhodia na zem.
Tento rok na jeseň prebehla ďalšia analýza v 27 lokalitách Slovenska, ktorá potvrdila výraznú dominanciu cigaretových ohorkov. Za nimi nasledovali iné plasty a tretí skončil s pomerne veľkým rozdielom papier. Na opačnom konci rebríčka sa ocitli PET fľaše a nápojové plechovky.
Ako uviedla Katarína Kretter, riaditeľka komunikácie OZV ENVI - PAK, na zloženie voľne pohodeného odpadu sa pozreli v 27 lokalitách naprieč Slovenskom, pričom sa zameriavali na evidenciu počtu odhodených kusov. „Po vyzbieraní bol odpad rozdelený do 12 skupín a následne vytriedený do príslušných vriec a kontajnerov. Najviac, čo sa počtu týka, bolo cigaretových ohorkov a rôznych druhov plastu (obalov od sladkostí, pochutín a podobne). Dnes sa už nápojové PET fľaše a plechovky, ktorých bolo pred zavedením zálohovania výrazne viac, prepadli na spodné priečky,“ vysvetlila Kretter. S tým, že väčšina miest, kde sa odpad zbieral, bola totožná s predchádzajúcimi analýzami. Počas tejto sa zbieralo na viacerých miestach v Bratislave, v Pezinku, Chorvátskom a Slovenskom Grobe, v Chránenej krajinnej oblasti Záhorie, Čunove, Miloslavove, na Kunovskej priehrade v Senici, Stupave, Senci, vo Veľkom Bieli, v Podolí, Rybanoch, Trnave, Ivanke pri Dunaji, Španej Doline, Hornom Badíne, pri jazere v Hodruši Hámroch, Plešivci, Sečovskej Polianke, Kvetnici či Nižnom Hrušove.
Dominancia cigaretových ohorkov pretrváva
Aj predchádzajúce analýzy litteringu ukázali dominanciu cigaretových ohorkov, ktoré sú najčastejšie voľne pohodeným odpadom v prírode, čo sa počtu kusov týka. Zavedením zálohovania od roku 2022 významne ubudlo nápojových PET fliaš a plechoviek. Okrem spomínaných ohorkov, ktoré skončili opäť na nelichotivom prvom mieste a z celkového počtu vyzbieraných odpadkov ich bola takmer polovica – 44 %, sa na popredných priečkach držia aj iné plasty (25 %), medzi ktorými sa nachádzajú hlavne obaly z pochutín a tretí je papier (9 %). Oproti predošlému roku sa podľa výsledkov percentuálne zvýšil podiel cigaretového odpadu o takmer 10 %. Jemne narástol aj podiel odpadu v kategórii iné plasty a papierový odpad – obe o približne 2 %. Pri ostatných druhoch vidíme pokles, asi najvýraznejší zaznamenalo sklo – nápojové obaly, ktoré tento rok kleslo z minuloročných 7 % na 3 %.
Na západe dominoval cigaretový odpad, východ ovládli iné plasty
Z výsledkov analýzy taktiež vyplynulo, že na západnom Slovensku vrátane Bratislavy sa v najväčšej miere nachádza cigaretový odpad (49 %), ktorý oproti minulému roku narástol o 12 %. Druhá priečka patrí iným plastom mimo nápojových PET fliaš (21 %), nasleduje papier (9 %), hygienické potreby (5 %) a iné odpady (4 %), kde boli zaradené napríklad textil, obuv, pneumatiky a podobne. Ostatné vyzbierané druhy odpadu majú 4 a menej percent.
V strede Slovenska skončili iné plasty a cigaretový odpad na rovnakej úrovni (31 %). Druhú priečku obsadilo iné sklo, ktorého sa práve v strede krajiny našlo najviac (10 %) a tesne za ním skončil iný odpad (9 %). Ostatné druhy mali 4 a menej percent. Zaujímavosťou je, že v tejto časti Slovenska sa počas analýzy našli aj 4 % PET fliaš, čo je nad priemerom a môže to byť výsledkom lenivosti ľudí odnášať si tieto obaly na nápoje z rekreačných oblastí. Na druhej strane sa tu nenašli nápojové kartóny ani bioodpad.
Na východe obsadili prvú priečku iné plasty (38 %) a hneď za nimi skončil cigaretový odpad (32 %). Tretí v poradí bol papier (9 %) a štvrté skončili nápojové plechovky (5 %), pričom tie sa v ostatných častiach vyskytovali na chvoste rebríčka s hodnotou okolo percenta. Ostatné druhy odpadu boli nájdené v zanedbateľnom množstve.
Voľne pohodený odpad je problémom
OZV ENVI - PAK už dlhodobo upozorňuje na problém litteringu. „Napríklad zber voľne pohodeného odpadu a jeho následná analýza patrí už niekoľko rokov do portfólia našich aktivít nad rámec zákonných povinností. Samotnému litteringu sme sa premiérovo venovali už v roku 2019, keď sme na Slovensku organizovali ploggingové podujatia a následne sme prišli s iniciatívou Vezmi si ma, ktorá funguje dodnes a pomáha čistiť slovenské mestá a obce. Na novú úroveň sme túto aktivitu posunuli cez behaviorálny projekt, ktorého cieľom je meniť správanie ľudí, nakopnúť ich k tomu, aby odpad neodhadzovali na zem, lebo len samotné vyčistenie miest nie je trvalým riešením tohto problému,“ uviedla Katarína Kretter. Podľa prieskumu spoločnosti IPSOS z októbra tohto roku, ktorý bol odprezentovaný počas ENVI Summitu 2024, až 33 % ľudí vníma hromadenie odpadu ako jeden z hlavných environmentálnych problémov, ktoré sa týkajú Slovenska. Prvým bolo odlesňovanie (39 %) a tretím znečistenie vody (27 %).
Ochota odhodiť rôzne veci
Zo samotných analýz spoločnosti vyplynul a fakt, že zloženie voľne pohodeného odpadu prechádza časom istými zmenami. Kým v roku 2020 dominovali iné plasty, PET nápojové obaly a nápojové plechovky, spustením zálohovania druhé a tretie spomínané postupne vymizli, resp. nachádzajú sa v litteringu len v minimálnej miere. Naopak, stále sa dá nájsť niekde v kríkoch pohodená pneumatika, vyhodená topánka či nejaký textil. „Voľne pohodený odpad OZV ENVI - PAK analyzuje už od roku 2020, pričom sa zameriava na evidenciu počtu odhodených kusov. Zaujíma nás totiž správanie sa ľudí k odpadu a „ochota“ odhadzovať ho na zem namiesto toho, aby s ním naložili správne – vytriedili ho a vyhodili do koša. Výsledky analýz využívame pri organizovaní preventívnych aktivít a vzdelávacích kampaní,“ doplnila Katarína Kretter s tým, že pravidlom je, že ľudia skôr vypustia z ruky odpad tam, kde sa už nachádza iný, lebo veď jeden kus odpadu sa v kope iných stratí. Preto majú stále zmysel aj čistiace aktivity.
