Piatok 28.01.2022
Dnes má meniny 
Alfonz
°C
08.01.2022 08:25

Archeologické nálezy z Tužiny dokazujú tamojšiu ťažbu zlata


Torzo baníckeho kahana a ďalšie časti nástrojov potrebné pri dolovaní objavili v hornonitrianskej obci Tužina. Ich pôvod môže siahať až do 14. storočia. Nález odborníci označili za raritný. Na snímke banícke kliny, ktoré sa našli v Tužine. FOTO TASR - Alexandra Moštková.


Torzo baníckeho kahana a ďalšie časti nástrojov potrebné pri dolovaní objavili v hornonitrianskej obci Tužina. Ich pôvod môže siahať až do 14. storočia. Nález odborníci označili za raritný.


"Archeologické nálezy z Tužiny sú dokladom toho, že aj v tejto obci bola v stredoveku, prípadne na začiatku novoveku ťažba zlata. Vzhľadom na to, že ju máme doloženú aj v okolitých osadách, tak sme to predpokladali, ale terénne a archeologické stopy z tohto chotára neboli doložené," povedala archeologička Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi Dominika Andreánska.      

 V Tužine podľa nej objavili základné banícke nástroje, ktorými sú banícke želiezka, fragment klinu, fragmenty konských podkov, keďže kone využívali baníci pri práci. "Raritou je torzo baníckeho kahana, ktorý poukazuje na to, že baníci na tomto mieste vstupovali do podzemia a potrebovali si ho nejakým spôsobom osvetliť," priblížila s tým, že čo sa týka terénu, stopy tvoria predovšetkým zahusťovacie ryhy štôlní, ktoré vedú k portálom, terasy, haldy navŕšené z vydolovaného materiálu.         

"Pre nás je to unikát, pretože dopĺňa celkový obraz ťažby zlata na hornej Nitre. Tak, ako máme v Malinovej rozsiahle ryžoviská, v Chvojnici zase hlbinné štôlne, v Tužine sa k tomu pripája aj tá povrchová, aj hlbinná ťažba," skonštatovala Andreánska.           

Artefakty objavil nálezca v lokalite pomocou detektoru kovov, čo je nelegálne. Cez prostredníka ich odovzdali múzeu. Zákaz cieleného hľadania artefaktov i pomocou detektorov kovov upravuje pamiatkový zákon, nálezy musí verejnosť ohlásiť polícii a Pamiatkovému úradu SR, pripomenula Jana Oswaldová z Krajského pamiatkového úradu Trenčín, pracovisko Prievidza. Ak ide podľa nej o náhodný objav, nálezcovi patrí i nálezné. "V Tužine nálezcov pred stíhaním a trestným konaním zachránilo to, že artefakty odovzdali do múzea, ktoré s pamiatkovým úradom spravilo zápisnicu, obhliadlo terén. Nálezy skončili v depozitári múzea, čo znamená, že zostali v majetku SR," ozrejmila.         

"Nález artefaktov dokazuje pomerne intenzívnu banícku činnosť v období stredoveku a ranného novoveku v oblasti Malej Magury, konkrétne východných svahov a obcí Chvojnica, Tužina, Nitrianske Pravno. Teda Pravnianskej doliny, kde osídlenie vychádzalo práve z Nitrianskeho Pravna, začínalo v 14. storočí z dôvodu nálezov zlata," skonštatoval Ján Vingárik z múzea.       

Lokalita tak podľa neho zažila v 14. storočí tzv. zlatú horúčku, pretože sa nevedelo, aké množstvo zlata sa tam nachádza. "Vedelo sa, že je ho tam dosť, a to podľa nálezov zlatých zŕn v potokoch, ktoré stekajú z pohoria. Preto sem prišli Nemci a vzniklo tu husté osídlenie a čakalo sa, že to bude obrovský boom aj do ďalších rokov. Neskôr sa však ukázalo, že dostupné zásoby zlata nie sú až také ako napríklad v sopečných oblastiach," dodal.           

Autor: (tasr)


komentáre
SHOW ALL
podobné
27.08.2017
História obce Zlatá Idka je spojená s ťažbou vzácnych kovov
Banícka obec Zlatá Idka v okrese Košice-okolie vznikla v 14. storočí na vyčlenenom chotári Hýľova. Preslávila sa ťažbou zlata, striebra, antimónu a medi.
viac
14.02.2018
Urbárnici chcú spracovať zvyšky kalamity Žofia, ťažbe bránia ochranári
Členovia Urbárskeho pozemkového spoločenstva Bobrovec sa tri roky snažia získať povolenie na spracovanie pozostatkov veternej kalamity Žofia v rozsahu 30 hektárov, ktorá postihla ich majetky na území Jaloveckej doliny v Západných Tatrách v roku 2014.
viac
07.03.2020
ZMOS pozná postoje samospráv k obecným lesom
Združenie miest a obcí Slovenska pozná postoje starostov a primátorov k problematike obecných lesov. Poznáme prístup k správe a prenájmu, spôsob obhospodarovania lesov, ale aj ich prínos pre komunál.
viac
16.10.2021
Národné parky prišli pre náhodnú ťažbu o tisíce hektárov staršieho lesa
Za 20 rokov ubudlo ročne v priemere 11.000 hektárov staršieho lesa. Náhodná ťažba predstavuje viac ako 50 percent z celkového objemu ťažby, pričom k najväčšiemu odlesneniu došlo na území Tatranského národného parku a Národného parku Nízke Tatry.
viac
top články
24 hodín
7 dní
30 dní
partneri
anketa
Mal by sa zakázať vstup utečencov do Európy?
Áno, môžu medzi nimi byť teroristi.
77.62 %
Nie som si istý/istá, ale nemali by sme ich do SR pustiť.
2.76 %
Nie, sú to ľudia, ktorí utekajú pred hrôzami vojny a potrebujú pomoc.
19.61 %