Stanovenie vekovej hranice prístupu na sociálne siete pre deti a mladých ľudí do 16 rokov a zvýšenej ochrany do 18 rokov prostredníctvom zákona, ktorý bol včera predložený do medzirezortného pripomienkového konania, považuje Asociácia mobilných operátorov Slovenska (ASMOS) za legitímny nástroj na zvýšenie ich ochrany pred negatívnymi vplyvmi sociálnych médií. Na základe vlastných dát však upozorňuje, že samotná legislatívna bariéra bez masívnej podpory vzdelávania situáciu nevyrieši.
„Stanovenie minimálnej vekovej hranice na sociálne siete vnímame ako potrebný krok, ale ak nevybudujeme u detí a rodičov skutočnú digitálnu odolnosť, problém len oddialime. Naša dvadsaťročná prax z preventívnych programov a najmä zozbierané dáta ukazujú, že tento problém nedokážeme vyriešiť iba technologickým obmedzením, ale systematickým vzdelávaním a zapájaním mladých ľudí a rodičov do diskusie,“ hovorí výkonný riaditeľ ASMOS Henrich Krejčí.
Štatistiky potvrdzujú naliehavosť situácie
Dáta operátorov združených v ASMOS odkrývajú riziká slovenského digitálneho priestoru. Medzi stredoškolákmi je približne 60 000 obetí kyberšikany a 15 000 obetí kybergroomingu ročne, pri ktorom cielene manipulujú s deťmi. Až 60 % mladých1) sa stretne s online očierňovaním či sextingom a takmer 80 % tínedžerov s mizogýnnymi naratívmi2). Napriek tomu iba 57 % rodičov využíva niektorú z foriem kontroly mobilu svojich detí3).
Efektívna ochrana vyžaduje európsku koordináciu
Vzhľadom na globálny charakter fungovania digitálnych platforiem sú pre vymáhateľnosť stanovených pravidiel nevyhnutné spoločné štandardy minimálne na úrovni Európskej únie. „Podporujeme overovanie veku prostredníctvom certifikovaných európskych nástrojov, ktoré pri registrácii na sociálnych sieťach budú rešpektovať ochranu súkromia detí a mladých ľudí a ich osobných údajov, dobrým riešením môže byť napríklad Európska digitálna peňaženka,“ vysvetľuje Krejčí.
Prevencia musí byť postavená na dátach
ASMOS zdôrazňuje, že hlavnú zodpovednosť za dodržiavanie pravidiel musia niesť samotní prevádzkovatelia sociálnych sietí. Zákon však prinesie reálne výsledky iba vtedy, ak štát paralelne investuje do systematického rozvoja digitálnej odolnosti a prevencie.
„Návrh zákona správne otvára tému koordinovanej prevencie. Tá musí byť postavená na dátach a byť pevne integrovaná aj do vzdelávacieho systému. Potrebujeme praktické nástroje určené pre školy aj rodiny. Aby rodičia dokázali pomôcť svojim deťom budovať digitálnu odolnosť, ktorá je kľúčová, okrem iného, pre ich duševné zdravie a pripravenosť na využívanie digitálnych technológií, potrebujú k tomu sami získavať potrebné zručnosti a našu podporu,“ uzatvára výkonný riaditeľ ASMOS.
Naliehavosť potvrdzuje aj Správa o stave digitálnej dekády 2026, ktorú zverejnila Európska komisia 17. júna 2026. Podľa správy malo v roku 2025 aspoň základné digitálne zručnosti 53,5 % obyvateľov Slovenska vo veku 16 – 74 rokov, čo je pod priemerom EÚ (60,4 %) a hlboko pod cieľom EÚ do roku 2030 na úrovni 80 %. Na druhej strane je potešujúce, že aspoň základné digitálne zručnosti má 80,53 % mladých ľudí vo veku 16 – 24 rokov, čo je nad priemerom EÚ (74,55 %).
Výzvou naďalej zostávajú rozdiely medzi obyvateľmi miest a vidieka a tiež medzi mužmi a ženami. Dôležité je, že 92 % obyvateľov Slovenska považuje ochranu súkromia v online prostredí a bezpečnosť za najvyššiu prioritu a rovnaké percento podporuje aj silnejšiu ochranu detí a mladých ľudí v online prostredí.
Zdroje:
1) Prieskum Inštitútu pre verejné otázky pre Slovak Telekom a Accenture, 2025,
2) Prieskum agentúry 2muse pre Orange Slovensko, 2025,
3) Prieskum Ipsos pre O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha, jún 2024