Attila Agócs: Úradníci sa neustále odvolávajú na očakávania Európskej únie

Na augustovom rokovaní Rady ZMOS ste kolegom starostom a primátorom predstavili piliere maďarského programu „Tvoríme hodnoty.“ V čom spočíva?

Už pred nástupom do funkcie, teda ešte ako múzejníka, ma veľmi zaujali informácie o takzvaných sebestačných obciach na severovýchode Maďarska. O jednu z nich, o systém fungujúci v dedinke Rozsály ležiacej na rozhraní Maďarska, Rumunska a Ukrajiny, sa zaujímala v posledných rokoch aj televízia BBC. Základom všetkého je pôda, ktorú vlastní samospráva. Na nej si dopestujú obilie i ovocie, vedľajším produktom sú slama a konáre, ktoré sa dajú zužitkovať v energetike. Na tento základ sa u nich nabaľuje chov zvierat, výroba betónových stĺpov založená pôvodne s cieľom ohradiť ovocné sady, ale aj sieť vytvorená na rozbehnutie sociálnych obchodov, v ktorých môžu predávať svoje výrobky aj miestni záhradkári. Ich cieľom je, aby sa čím viac osamostatnili, aby si vedeli v mieste vyprodukovať nielen základné živobytie, ale aj palivo. Pracovnú silu zabezpečovali cez rôzne aktivačné programy úradu práce. Starosta obce sa neskôr stal aj radcom Ministerstva vnútra MR, ktoré má v Maďarsku pod palcom verejnoprospešné práce.

Mali ste možnosť priamo konfrontovať zahraničné skúsenosti?

Začiatkom roka som sa už ako primátor zúčastnil na prvom stretnutí s predstaviteľmi neďalekej maďarskej družobnej obce Bátonyterenye, vzdialenej od Fiľakova len 39 kilometrov. Pozvali vedenie nášho mestečka na malú študijnú cestu, kde nám predstavili ich model tvorby hodnôt pomocou verejnoprospešných pracovníkov. Na prenajatej farme bývalého roľníckeho družstva si zriadili centrum produktívnych verejnoprospešných prác. V maštaliach si založili plemenný chov ošípaných. V ďalších hospodárskych budovách spracúvajú ich zamestnanci drevo, ktoré kúpili od miestnych vlastníkov lesov. Ich produktmi sú hlavne ozdobné debničky na kvety a lavičky, ktoré sa umiestňujú na verejných priestranstvách. Odpad sa štiepkuje a takto získanou drevoštiepkou vykurujú mestské fóliovníky, v ktorých pod vedením školených odborníkov pestujú zeleninu aj sadenice ozdobných kríkov a stromov na obnovu mestskej zelene. V ďalšej časti areálu si vybudovali vlastnú výrobňu betónových dlažieb a stĺpov. Tam vyprodukovanú zámkovú dlažbu sme videli položenú okolo mestského úradu a stĺpy boli použité pri oplotení historického parku. Sadli sme si potom do auta a previezli sme sa k pastvinám, kde sa pásla mestská črieda oviec – ich mlieko plánujú spracúvať v syrárni vybudovanej adaptáciou malého kaštieľa, ktorý zrekonštruovali z európskych grantových prostriedkov. Neskôr sme prešli pri mestskom ovocnom sade a lese vysadenom rýchlo rastúcimi energetickými drevinami a cestu sme skončili pri mestskej výrobni cestovín, ktorú v čase našej návštevy len dokončovali.Pred troma mesiacmi som sa v rámci projektu „Európa pre občanov“ zoznámil s primátorom mestečka Nagyecsed. Ich samospráva zamestnáva cez verejnoprospešné služby 50 obyvateľov, ktorí pestujú uhorky na viac ako jeden a pol hektári pôdy. Zo štátnej podpory si zabezpečili komplexnú technológiu vrátane špeciálneho závlahového systému. Na konci výrobného procesu je zásobovanie miestnych inštitúcií čerstvou zeleninou. Prebytok predáva kontrahovaný distribútor obchodným reťazcom. Vznikajúce „sociálne družstvá“ teda v Maďarsku už prekračujú rámec tradičného „verejného zamestnávania“ a stávajú sa trhovými hráčmi, na čo dostávajú podporu cez finančné mechanizmy ministerstva vnútra. Ministerstvo týmito opatreniami zasahuje do hospodárstva predovšetkým v tých regiónoch, kde chýba dostatočná podnikateľská iniciatíva a kúpna sila. Niekdajší nezamestnaní, ktorí sa predtým zapájali len do verejnoprospešných prác, sa tak stávajú zamestnancami samospráv s nízkymi mzdami.

Ako hodnotíte príležitosti samospráv v oblasti rozvoja miestnej ekonomiky?

Aby sme niečo podobné mohli robiť aj na Slovensku, musela by sa uskutočniť reforma podporných mechanizmov aktivačných prác, alebo by sa museli vytvoriť také programy zamestnávania dlhodobo nezamestnaných, ktoré by sa neriadili doslovným výkladom zákona. Ako príklad striktnej interpretácie pravidiel uvediem naše nedávne rokovanie na Ministerstve životného prostredia SR, kde sme sa pýtali na možnosť vybudovania mestského kompostoviska. Vysvetlili nám, že pri plánovaní takéhoto projektu musíme byť veľmi opatrní, lebo by sme zrejme produkovali viac kompostu, než by sme vedeli sami na území mesta zužitkovať. Ak by však mesto začalo nadbytok produkcie rozdávať okolitým obciam zadarmo (teda nie predávať), bol by to už zásah do hospodárskej súťaže. Ak by sa úspešný projekt naozaj implementoval v týchto intenciách, financovanie, resp. spolufinancovanie projektu by bolo pre mesto úplne nevýhodné. Myslím si, že takýmto výkladom a prístupom ďaleko nedôjdeme. Možno v teoretickej rovine je takéto chápanie správne, ale v každodennej praxi to málokto pochopí. Pri takejto interpretácii noriem sa naši úradníci neustále odvolávajú na očakávania Európskej únie. Ako je však možné, že produkcia zeleniny, ovocia či mäsa na predaj zamestnávaním dlhodobo nezamestnaných len zopár kilometrov od našich hraníc sa nehodnotí ako zásah do hospodárskej súťaže, a u nás je zásahom aj rozdávanie jednoduchého kompostu!

Spomínate aktívne riešenia v Maďarsku. Poznáte aj podobné inšpiratívne príklady z iných okolitých štátov, ktoré by sa mohli udomácniť v našich samosprávach?

Na zasadnutí Rady ZMOS kolegovia zo slovensko-českého pohraničia spomínali aj podobné dobré príklady z Českej republiky, ja som sa však, pravdupovediac, s takými ešte nestretol. Bolo by možno užitočné zorganizovať medzinárodný seminár, na ktorom by sa predstaviteľom slovenských samospráv prezentovali tieto zahraničné modely. Nemuseli by sme prejsť dlhým procesom selekcie vhodných metód, niekoľkoročné skúsenosti susedných štátov by nám totiž ušetrili množstvo času i energie investovanej priekopníkmi týchto aktivít do rôznych pokusov.

Ste novým primátorom, pripravujete opatrenia na posilnenie hospodárskych funkcií samosprávy v oblasti verejnoprospešných činností, alebo považujte dnešný model nastavený Vašimi predchodcami za postačujúci?

Vo Fiľakove máme nezamestnanosť približne na úrovni 22 až 23 percent, a podľa Atlasu rómskych komunít máme v desaťtisícovom mestečku 32,2 percenta obyvateľov rómskeho pôvodu. Aktuálne nám, obrazne povedané, „zametá ulice“ približne 350 až 400 nezamestnaných, ktorí sú zapájaní čisto do neproduktívnych prác od upratovania, cez vykonávanie strážnych služieb a dozoru po protipovodňové opatrenia. Bol by som veľmi rád, keby sme aspoň časti týchto ľudí vedeli dať nejakú rozumnejšiu prácu, zameranú na tvorbu hodnôt. Produktívna práca je v tomto kontexte podľa mňa menej zaujímavá z pohľadu hospodárskeho než zo sociálneho hľadiska. „Zametať“ za 60 eur mesačne, alebo „tvoriť hodnoty“, teda vyrábať niečo užitočné za približne 150 až 200 eur mesačne je totiž obrovský rozdiel. Produktívna práca dáva dlhodobo nezamestnaným nádej na lepší život a opätovnú inklúziu, prípadne návrat na trh práce. Majorite vysiela jasný signál, že ani títo ľudia nie sú príživníci sociálneho systému, ale vedia vyprodukovať zdravé potraviny pre lokálny trh, obnoviť zničené lavičky v parku, alebo vyrobiť zámkovú dlažbu na obnovu tých chodníkov, ktoré by inak ešte dlhé roky čakali na rekonštrukciu. Myslím si, že tento sociálny aspekt v každom prípade stojí za mäkší výklad noriem o prípadnom zásahu do hospodárskej súťaže. Každodenne sa stretávame s absurditou beznádejnej situácie našich dlhodobo nezamestnaných občanov. Tento zdanlivo nezvratný proces vedie k frustrácii tak samotných nezamestnaných, ako aj ich okolia, čo má za následok radikalizáciu oboch strán a zhoršenie spolužitia.

V ktorých konkrétnych opatreniach samospráv vidíte priestor na rozvoj lokálneho hospodárstva? Samosprávy majú čas do konca roka schváliť Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja na najbližších sedem rokov. Preferujete pri tvorbe tohto dokumentu ambíciu rozširovať služby, alebo skôr služby skvalitňovať?

Nedávno navštívil naše mesto pri príležitosti konania medzinárodnej konferencie o inklúzii Rómov s účasťou odborníkov z Rumunska, Maďarska a Poľska splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Peter Pollák. Informoval nás o plánovaných výzvach v programovom období 2014 - 2020 vo vzťahu k marginalizovaným rómskym komunitám. Jednou z aktivít rozvojového nadstavbového balíka by mali byť aj „sociálne podniky“, ktoré by sa však svojou činnosťou mali líšiť od zlopovestných sociálnych podnikov predošlého obdobia. Možno práve tieto výzvy vytvoria akýsi rámec pre tvorbu hodnôt zapojením nezamestnaných. V novom Programe hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta budeme v každom prípade s takouto možnosťou počítať. Na výrobu betónovej zámkovej dlažby, tvárnic či stĺpov sme už vyhliadli miesto v nevyužívaných garážach nášho bytového podniku a pri ďalšom dlhodobom prenájme poľnohospodárskych pozemkov mesta zapracujeme do zmlúv možnosť vyčlenenia vhodných parciel na vlastnú výrobu mesta či už formou pestovania zeleniny vo fóliovníkoch, alebo založenia ovocného sadu. Ak sa nám podaria tieto prvé kroky, mohli by sme prispôsobiť domácim pomerom aj ďalšie prvky, ktoré budú dovtedy preverené u našich susedov.