Listy miznú, poukazy strácajú význam a pobočky navštevuje každý rok menej ľudí. Záujem o služby, ktoré pošte dlhodobo prinášali najväčšie príjmy, medziročne klesá v miliónoch kusoch. Slovenská pošta preto reaguje na digitalizáciu presúvaním kapacít aj zdrojov tam, kde ich dnes zákazníci skutočne využívajú. Tichá transformácia poštového trhu znamená pre Slovenskú poštu opatrenia na zachovanie ekonomickej udržateľnosti a dostupnosti poštových služieb.
Na poštu chodíme najčastejšie preto, aby sme si vyzdvihli doporučený list a balíky, druhou najvyužívanejšou službou je podaj listových a balíkových zásielok. Prvú trojku uzatvára príjem poštového poukazu na účet, teda spracovanie platby v prospech bankového účtu adresáta.
Celosvetový trend však neobišiel ani našu krajinu – Slováci húfne prechádzajú od listov do digitálu. Podaj listov a poštových poukazov – služieb, ktoré dlhodobo tvoria kľúčový zdroj príjmov pošty – zaznamenal výrazný úbytok aj v roku 2025, čo sa, prirodzene, premietlo aj do výsledku hospodárenia.
Počet listov medziročne klesol o vyše 11 miliónov. V prepočte na počet obyvateľov Slovenska (5 413 191 k 30. septembru 2025, zdroj: Štatistický úrad SR) poslal každý z nás minulý rok 15 zásielok.Priemerne tak jeden Slovák dostal list približne každých 25 dní. Od roku 2010 pošta eviduje úbytok listov o takmer 72 percent, čo potvrdzuje dlhodobý a nezvratný vývoj súvisiaci najmä s digitalizáciou komunikácie, elektronickými faktúrami či online službami verejnej správy.
Klesajúci trend eviduje Slovenská pošta aj pri poštových poukazoch. V dôsledku digitalizácie bankového segmentu sa ich objem od roku 2010 znížil o vyše 85 percent, pričom v roku 2025 predstavoval medziročný úbytok v počte milión kusov.
Nárast balíkov a využiteľnosť služieb štátu
V roku 2025 pošta zaznamenala mierny rast v balíkovom segmente. Každý obyvateľ Slovenska vlani dostal v priemerne tri balíky, pričom až 82 percent z nich bolo doručených kuriérom Slovenskej pošty. Najviac ich bolo prepravených, tradične, v predvianočnom období – v októbri, novembri a decembri. Silným mesiacom bol aj január, kedy zákazníci nakupovali tovar v povianočných výpredajoch, resp. vracali tovar, ktorý im z rôznych dôvodov nevyhovoval. Čoraz viac však rastie obľuba BalíkoBOXov. Ich sieť sa minulý rok rozrástla o 375 partnerských AlzaBoxov. Využívanie samoobslužných zariadení Slovenskej pošty aj vďaka tomu medziročne vzrástlo približne o 150 percent.
Súčasťou portfólia služieb Slovenskej pošty sú aj elektronické služby štátu, ktoré už dnes poskytuje každá kamenná pobočka - napríklad výpis z listu vlastníctva, výpis z registra trestov, či výpis z Obchodného registra SR. Tieto služby využil v priemere každý 7. klient. Aspoň raz si eKolok na úhradu správnych a súdnych poplatkov na pošte kúpil jeden zo 14 zákazníkov.
Pošta je často jediným miestom, kde si obyvatelia môžu kúpiť aj iný sortiment, ktorý žiadna iná predajňa v ich obci neponúka – kancelárske potreby, drogériu, hračky, knihy. Každý Slovák si na pošte v priemere trikrát kúpil niektorý z ponúkaných tovarov, čo potvrdzuje, že poštové prevádzky fungujú ako praktické a užitočné kontaktné miesto pre zabezpečenie viacerých potrieb.
Aká bola návštevnosť pôšt?
V roku 2025 navštívilo pobočky Slovenskej pošty 53 mil. zákazníkov, čo predstavovalo v priemere 146-tisíc návštev denne a medziročný pokles o 2 mil. klientov. Dokopy im bolo poskytnutých 182,5 milióna služieb. Klient tak vybavil pri jednej návšteve pošty v priemere tri služby. Najrušnejšie bolo na poštách tradične v predpoludňajších hodinách a popoludní. Najviac zákazníkov prichádzalo medzi 9. a 10. hodinou (6,7 milióna zákazníkov) a medzi 14. a 15. hodinou (6,6 milióna zákazníkov), kedy si ľudia vybavujú služby na ceste zo škôl či z práce.
Rok 2025 potvrdil, že poštový trh sa dynamicky mení. Pošta síce zostáva prirodzenou súčasťou života spoločnosti, využívame ju všetci, no zásadne inak ako kedysi. Digitalizácia a preferovanie alternatív pred návštevou kamennej pobočky prinášajú aj potrebu postupnej, no zásadnej transformácie. Slovenská pošta na tieto zmeny bude aj naďalej reagovať vlastnou modernizáciou procesov, služieb aj prevádzky tak, aby bola dlhodobo ekonomicky udržateľná a zároveň bližšie k zákazníkom.