Bez zásadnej reformy hrozí Slovenskej pošte kolaps, poštové služby musia byť nastavené udržateľne

Slovenská pošta potrebuje zásadný ozdravný proces. Ku koncu minulého roka dosiahla jej celková strata takmer 66,5 milióna eur a priblížila sa tak k úrovni tretiny základného imania. Spoločnosť mala štyri nesplatené úvery v celkovom objeme 51,5 milióna eur. Vyplýva to z kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR, ktorý sa do tejto štátnej akciovej spoločnosti vrátil opakovane. Aktuálna kontrola ukázala, že problémy v hospodárení Pošty, na ktoré úrad upozornil už v roku 2020, pretrvávali aj v nasledujúcom období. V súčasnej situácii sú nevyhnutné zásadné zmeny aj v súčinnosti so štátom, ktorý v podniku zastupuje Ministerstvo dopravy SR. Potrebná bude okrem iného úprava legislatívy a licenčných podmienok pri poskytovaní univerzálnej služby, teda základného súboru poštových služieb, ktoré Pošta musí ponúkať občanom zo zákona.

Jediným akcionárom Slovenskej pošty a. s, ktorá vznikla transformáciou v roku 2004, je štát. Zákonom je určená ako národný poskytovateľ základných poštových služieb, ktoré musia byť dostupné všetkým obyvateľom bez ohľadu na to, kde žijú a za prijateľné ceny a v určitej kvalite. Ku koncu roka 2024 bolo na Slovensku 1 431 pobočiek, päť pojazdných a 16 zmluvných výdajov zásielok. „Rozsah univerzálnej služby na Slovensku je širší, ako vyžadujú pravidlá Európskej únie a zároveň aktuálne nastavené ceny práve za  poskytovanie „služby štátu“, ale aj iným štátnym spoločnostiam alebo úradom prinášajú pri jej poskytovaní stratu. V kontrolovaných rokoch 2021 – 2024 to bolo sumárne bezmála 35 miliónov eur a to je neudržateľné,“ upozornil podpredseda kontrolného úradu Jaroslav Ivančo.

Dôležité parametre uvedené v licenčných podmienkach z rokov 2012 a 2022 sa napriek významným zmenám na trhu nemenili. Strata z poskytovania univerzálnych poštových služieb je sčasti hradená z kompenzačného fondu, do neho ale prispieva takmer výlučne štát, a nie aj ostatné súkromné poštové podniky, ako je to štandardné v rámci Európy. Pošta nedokázala stratu vykryť ani výnosmi z iných komerčných služieb. „Rezort dopravy, ako garant poštovej politiky, predpokladá prehodnotenie regulačného rámca poskytovania univerzálnej poštovej služby až v priebehu rokov 2026 – 2028, čo ale predstavuje pre Poštu vážne riziko prehlbovania jej existenčných problémov, a tým ohrozenia základných doručovacích služieb napr. v dôchodkovom systéme, ktoré nerobí pre občanov nikto iný,“ zdôraznil Ivančo.

V roku 2024 Slovenská pošta nedodržala vybrané finančné ukazovatele, stanovené v úverových zmluvách z rokov 2021 a 2020, banky preto mali právo požiadať o predčasné splatenie zostatku úverov v celkovej hodnote viac ako 33 miliónov eur. Podľa medzinárodných účtových pravidiel boli všetky úvery okamžite splatné, banky sa však na základe spoločných rokovaní dočasne vzdali nároku na ich predčasné splatenie. „Toto riziko však zostáva aktuálne a je potrebné hľadať jeho finančne udržateľné riešenia,“ dodal podpredseda národných kontrolórov. Za pozitívny krok možno považovať prehodnocovanie zmlúv s významnými privátnymi obchodnými partnermi v súvislosti s výškou odmien za poskytované služby (napr. Poštová banka, SWAN). Tento postup odporučila národná autorita pre oblasť externej kontroly počas predchádzajúceho auditu. Niektoré vzťahy v rámci ostatných činností sú stále stratové. Ide napríklad o služby pre spoločnosť TIPOS, služby Strediska predplatného tlače, výplatu dôchodkov a dávok, a to aj napriek tomu, že výnosy z týchto služieb rástli. Pošta sa snažila na situáciu na trhu reagovať aj spustením viacerých nových služieb -– spustenie novej zákazníckej zóny Moja ePošta, výdaj zásielok na PIN, predplatné tlače online, nové výdajné miesta – pošta POINTy či elektronické potvrdenie o úhrade dobierky.

Z hľadiska hospodárenia s finančnými prostriedkami a nakladania s majetkom kontrola odhalila viaceré nedostatky a aj porušenie zákona o verejnom obstarávaní a dodržiavania zásad hospodárnosti. Kontrolný úrad vyčíslil aj nehospodárne konanie Pošty na sumu 909-tisíc, z čoho až 867-tisíc eur tvorili výdavky za dva roky prenájmu Smart haly na Bojnickej ulici v Bratislave. Pošta si tieto priestory prenajala v roku 2022 na sedem rokov bez možnosti predčasného ukončenia zmluvy, hoci ich nevedela využiť a ostali prázdne až do roku 2024, keď ich začala sama prenajímať. Pošta porušila princíp transparentnosti podľa zákona o verejnom obstarávaní tým, že pri obstarávaní nákladných motorových vozidiel neuplatnila sankcie za omeškanie dodania v súlade s uzatvorenými kúpnymi zmluvami. Zákon o verejnom obstarávaní bol porušený aj uzatvorením dodatku k zmluve o telekomunikačných službách, čo Úrad pre verejné obstarávanie už opakovane sankcionoval spolu v sume 155-tisíc eur.

 

Detailná správa z kontrolnej akcie je k dispozícii tu (.pdf, 503 kB): https://www.nku.gov.sk/documents/d/nku/kontrola_hospodarenia_slovenskej_posty_a_plnenia_opatreni_z_predchadzajucej_kontroly