Za štyri roky, na ktoré sa pri kontrole zvyšovania ich bezpečnosti zameral Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ), došlo k 175 vážnym nehodám a škody na majetku sa vyšplhali nad 5 mil. eur. K mnohým incidentom by nemuselo dôjsť, ak by boli národné stratégie zvyšovania bezpečnosti na železničných priecestiach realizované dôsledne. Kontrolóri však identifikovali výrazne riziká, ktoré sú spojené s nedodržiavaním termínov či absenciou merateľných ukazovateľov a monitorovaním stanovených cieľov. Železnice SR zainvestovali do projektov bezpečnostného zhodnotenia priecestí v horizonte deviatich rokov 13 mil. eur, čo sa premietlo do obnovy len 25 z nich. Na projekty, ktoré mali zvýšiť bezpečnosť na železničných priecestiach pritom nežiadali rezort dopravy o finančnú podporu zo štátneho rozpočtu a ani sa aktívne nezapojili do európskej finančnej pomoci.

Z hľadiska bezpečnosti sú železničné priecestia jedným z najrizikovejších miest pre účastníkov cestnej premávky. Ich technický stav významne ovplyvňuje plynulosť i bezpečnosť na miestach, kde sa križuje trať s komunikáciou. V roku 2020 spravovali slovenské železnice 2 074 priecestí. Z toho bola takmer polovica (1003) nezabezpečená, prechody boli označené iba dopravnou značkou, teda bez svetelnej signalizácie alebo závor. Význam technických opatrení pritom podčiarkuje fakt, že je to dôležitý krok k zvýšeniu bezpečnosti a zníženiu úmrtí. Technické a bezpečnostné zabezpečenia priecestia sú v kompetencii ŽSR.

Národná autorita pre oblasť externej kontroly preverovala plnenie národných stratégií zvyšovania bezpečností účastníkov cestnej premávky na železničných priecestiach v rokoch 2017 až 2020. V kontrolovanom období sa na priecestiach stalo 175 nehôd, pri ktorých zomrelo 38 ľudí a ďalších 51 utrpelo ťažké zranenia. Najčastejšie dochádzalo k nehodám na priecestiach vybavených len svetelnou signalizáciou, pričom na týchto úsekoch sa stalo 60 % všetkých nehôd. Nehody na železničných priecestiach okrem následkov na živote a zdraví ľudí vedú k nemalým materiálnym škodám. Len v kontrolovanom období vznikli na priecestiach škody v celkovej výške viac ako 5 mil. eur (tabuľka).

Národní kontrolóri na základe záverov kontrolnej akcie apelujú na vedenie Železníc SR, aby prehodnotili existujúce projekty a prijali opatrenia, ktoré prispejú k zvyšovaniu bezpečnosti na priecestiach. „Do budúcna by sa už pri projektovaní mali preferovať mimoúrovňové križovania železničných tratí a ciest. V prípade existujúcich rizikových miest je jedným z možných riešení využitie informačných technológií a vybudovanie monitorovacích kamerových bodov. Pri tomto modernom a zároveň technicky jednoduchom riešení by však bolo potrebné upraviť legislatívu tak, aby voči nezodpovedným vodičom bolo možné veľmi rýchlo vyvodiť prísnu osobnú zodpovednosť,“ konštatuje podpredseda NKÚ Ľubomír Andrassy a dodáva, že obdobnú prevenciu už dnes využívajú napríklad v susednej Českej republike.

Nenaplnené ciele, meškajúce termíny a neúčinný systém projektového riadenia

Na zaistenie bezpečnosti priecestí je potrebné realizovať technické projekty podľa schválených strategických dokumentov. Už v roku 2013 prijala Vláda SR Komplexný program riešenia problematiky železničných priecestí, ktorého cieľom bolo zvýšiť bezpečnosť na 87 najrizikovejších miestach. Prakticky sa zmodernizovalo 20 priecestí a na ďalších 5 stále prebiehala realizácia projektu. Na tento program v roku 2017 nadviazal Biznis projekt, ktorý priniesol aktualizáciu zoznamu a bolo vybraných 75 priecestí. Zámerom železničiarov bolo v rokoch 2018 až 2023 zvýšiť úroveň ich bezpečnosti, pričom v každej dvojročnej etape malo prísť k modernizácii 25 existujúcich železničných priecestí. Do konca roku 2020 projekt počítal s obnovou 37 priecestí. Ukončených však bolo len päť priecestí z prvej etapy a na štyroch priecestiach prebiehali stavebné práce.

Kontrolný úrad preto upozorňuje poslancov Národnej rady SR na skutočnosť, že ani v jednom vládou prerokovanom dokumente neboli zadefinované očakávané finančné náklady ani časové rámce. „Akýkoľvek strategický dokument bez jasného finančného a časového plnenia môže byť len verbálnym želaním, ale nie reálne vykonateľným projektom,“ konštatuje v tejto súvislosti podpredseda slovenských kontrolórov. Železnice prostredníctvom komplexného národného programu z roku 2013 dokázali alokovať na bezpečnostné projekty 10 mil. a vďaka Biznis projektu sa celková výška navýšila o 3 mil. eur. „Okrem finančného rizika boli kontrolórmi identifikované tiež rezervy v manažovaní oboch strategických dokumentov. Pri nastavenom riadení projektov by sme boli svedkami toho, že železničiari by za rok dokázali zmodernizovať 3 priecestia a pri tomto tempe by sa schválených 75 priecestí podarilo opraviť za štvrťstoročie, nie za nimi plánovaných šesť rokov,“ uzatvára Ľ. Andrassy.