Infografika: (NKÚ).
Takmer polovica z viac ako 2-tisíc železničných priecestí nie je zabezpečená, chýbajú dôležité bezpečnostné zariadenia, akými sú svetelné signalizácie či závory.
Za štyri roky, na ktoré sa pri kontrole zvyšovania ich bezpečnosti zameral Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ), došlo k 175 vážnym nehodám a škody na majetku sa vyšplhali nad 5 mil. eur. K mnohým incidentom by nemuselo dôjsť, ak by boli národné stratégie zvyšovania bezpečnosti na železničných priecestiach realizované dôsledne. Kontrolóri však identifikovali výrazne riziká, ktoré sú spojené s nedodržiavaním termínov či absenciou merateľných ukazovateľov a monitorovaním stanovených cieľov. Železnice SR zainvestovali do projektov bezpečnostného zhodnotenia priecestí v horizonte deviatich rokov 13 mil. eur, čo sa premietlo do obnovy len 25 z nich. Na projekty, ktoré mali zvýšiť bezpečnosť na železničných priecestiach pritom nežiadali rezort dopravy o finančnú podporu zo štátneho rozpočtu a ani sa aktívne nezapojili do európskej finančnej pomoci.
Z hľadiska bezpečnosti sú železničné priecestia jedným z najrizikovejších miest pre účastníkov cestnej premávky. Ich technický stav významne ovplyvňuje plynulosť i bezpečnosť na miestach, kde sa križuje trať s komunikáciou. V roku 2020 spravovali slovenské železnice 2 074 priecestí. Z toho bola takmer polovica (1003) nezabezpečená, prechody boli označené iba dopravnou značkou, teda bez svetelnej signalizácie alebo závor. Význam technických opatrení pritom podčiarkuje fakt, že je to dôležitý krok k zvýšeniu bezpečnosti a zníženiu úmrtí. Technické a bezpečnostné zabezpečenia priecestia sú v kompetencii ŽSR.
Národná autorita pre oblasť externej kontroly preverovala plnenie národných stratégií zvyšovania bezpečností účastníkov cestnej premávky na železničných priecestiach v rokoch 2017 až 2020. V kontrolovanom období sa na priecestiach stalo 175 nehôd, pri ktorých zomrelo 38 ľudí a ďalších 51 utrpelo ťažké zranenia. Najčastejšie dochádzalo k nehodám na priecestiach vybavených len svetelnou signalizáciou, pričom na týchto úsekoch sa stalo 60 % všetkých nehôd. Nehody na železničných priecestiach okrem následkov na živote a zdraví ľudí vedú k nemalým materiálnym škodám. Len v kontrolovanom období vznikli na priecestiach škody v celkovej výške viac ako 5 mil. eur (tabuľka).
Národní kontrolóri na základe záverov kontrolnej akcie apelujú na vedenie Železníc SR, aby prehodnotili existujúce projekty a prijali opatrenia, ktoré prispejú k zvyšovaniu bezpečnosti na priecestiach. „Do budúcna by sa už pri projektovaní mali preferovať mimoúrovňové križovania železničných tratí a ciest. V prípade existujúcich rizikových miest je jedným z možných riešení využitie informačných technológií a vybudovanie monitorovacích kamerových bodov. Pri tomto modernom a zároveň technicky jednoduchom riešení by však bolo potrebné upraviť legislatívu tak, aby voči nezodpovedným vodičom bolo možné veľmi rýchlo vyvodiť prísnu osobnú zodpovednosť,“ konštatuje podpredseda NKÚ Ľubomír Andrassy a dodáva, že obdobnú prevenciu už dnes využívajú napríklad v susednej Českej republike.
Nenaplnené ciele, meškajúce termíny a neúčinný systém projektového riadenia
Na zaistenie bezpečnosti priecestí je potrebné realizovať technické projekty podľa schválených strategických dokumentov. Už v roku 2013 prijala Vláda SR Komplexný program riešenia problematiky železničných priecestí, ktorého cieľom bolo zvýšiť bezpečnosť na 87 najrizikovejších miestach. Prakticky sa zmodernizovalo 20 priecestí a na ďalších 5 stále prebiehala realizácia projektu. Na tento program v roku 2017 nadviazal Biznis projekt, ktorý priniesol aktualizáciu zoznamu a bolo vybraných 75 priecestí. Zámerom železničiarov bolo v rokoch 2018 až 2023 zvýšiť úroveň ich bezpečnosti, pričom v každej dvojročnej etape malo prísť k modernizácii 25 existujúcich železničných priecestí. Do konca roku 2020 projekt počítal s obnovou 37 priecestí. Ukončených však bolo len päť priecestí z prvej etapy a na štyroch priecestiach prebiehali stavebné práce.
Kontrolný úrad preto upozorňuje poslancov Národnej rady SR na skutočnosť, že ani v jednom vládou prerokovanom dokumente neboli zadefinované očakávané finančné náklady ani časové rámce. „Akýkoľvek strategický dokument bez jasného finančného a časového plnenia môže byť len verbálnym želaním, ale nie reálne vykonateľným projektom,“ konštatuje v tejto súvislosti podpredseda slovenských kontrolórov. Železnice prostredníctvom komplexného národného programu z roku 2013 dokázali alokovať na bezpečnostné projekty 10 mil. a vďaka Biznis projektu sa celková výška navýšila o 3 mil. eur. „Okrem finančného rizika boli kontrolórmi identifikované tiež rezervy v manažovaní oboch strategických dokumentov. Pri nastavenom riadení projektov by sme boli svedkami toho, že železničiari by za rok dokázali zmodernizovať 3 priecestia a pri tomto tempe by sa schválených 75 priecestí podarilo opraviť za štvrťstoročie, nie za nimi plánovaných šesť rokov,“ uzatvára Ľ. Andrassy.
