Slovensko má do roku 2020 recyklovať 50 percent komunálnych odpadov. Taký je zámer Európskej komisie. Aj keď sa to podľa posledného známeho údaja (23 percent recyklácie - Eurostat za rok 2016) zdá nepravdepodobné, rozhodne sa k 50 percentám môžeme výrazne priblížiť.
Ak, samozrejme, neodignorujeme triedenie biologického komunálneho odpadu, ktorý dosiaľ väčšinou končí na skládkach a v spaľovniach.
Bioodpad tvorí v kontajneroch 45 – 50 percent objemu so zmiešaným odpadom. Ako jeho súčasť pokračuje smerom na skládky, kde končí podobne ako 67 percent slovenských odpadov. Alebo do spaľovní (10 percent). Sedliacka logika ale našepkáva, že ak by sa podarilo nastaviť systém triedenia biologických odpadkov a ich následnej recyklácie tak, aby povedzme polovica z nich (teda 25 percent z dnešného zmiešaného komunálneho odpadu) bola v najbližších rokoch separovaná, potom v roku 2020 by sa Slovensko mohlo pohybovať na požadovanej 50-percentnej hranici recyklácie. Alebo by sa Slovensko mohlo k nej mohlo podstatne priblížiť. To by vytvorilo predpoklady, aby sme v roku 2025 recyklovali 55 percent, o päť rokov 60 percent, o ďalších päť 65 percent. Teda naplnili zámer EK.
Recyklácia papiera, skla a plastov nestúpne skokovo
Odborníci upozorňovali, že zvládnuť sedemmíľové skoky pri zvyšovaní recyklácie papiera, skla, o plastoch ani nehovoriac, sa v najbližších rokoch nepodarí. Ťažko teda aj pri ich dôslednom uplatňovaní môžeme v najbližších rokoch očakávať pravidelné medziročné percentuálne nárasty triedenia v dvojciferných číslach. Nepodarilo sa to žiadnemu západoeurópskemu štátu v prvých rokoch recyklácie. Každý musel prejsť dlhoročným obdobím trpezlivého, systematického a kontinuálneho riešenia triedenia komunálneho odpadu, ktorý podmieňovala infraštruktúra zberu a vzdelávanie obyvateľstva. Dvadsať rokov zaostávania za Českom plus ďalších desať za západnou Európou sa zvýšeným troj-štvorročným úsilím nezlikvidujú. „V slovenských obciach sa napríklad kontajnery na triedený zber zväčša až do júla 2016 pristavovali tak, ako „dovolil“ obecný rozpočet a ľudia neboli systematicky vedení k triedeniu,“ konštatuje Hana Nováková, generálna riaditeľka a.s. ENVI-PAK, najväčšej organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV). „Mali sme síce Recyklačný fond, ale ten sa venoval budovaniu recyklačných kapacít (dnes z takého či onakého dôvodu nefunkčných – poznámka p.š.) a do podpory triedeného zberu v obciach investoval skromne. Najpodstatnejšie bolo, že k triedeniu odpadov do júla 2016 nebolo Slovensko vedené systematicky.“
Lepšie triediace obce budú platiť skládkam menej
MŽP SR v novom návrhu zákona o poplatkoch za ukladanie odpadov na skládky, ktorý prechádza medzirezortným pripomienkovým konaním, navrhuje, aby výška sadzby závisela od úrovne triedenia komunálnych odpadov v obci. Keď tá vytriedi menej ako desať percent svojho komunálneho odpadu, mala by za tonu odpadu na skládke od roku 2019 platiť 17 eur, pričom poplatok by do roku 2023 vzrástol na 46 eur. Ak vyseparuje vyše 60 percent, zaplatí za tonu na budúci rok päť eur a poplatok do roku 2023 jej vzrastie na 16 eur. V súčasnosti sa na slovenských skládkach pohybuje poplatok okolo 4,98 eura za tonu. Ťažko povedať, či jeho navrhované zvýšenie envirorezortom – aj keď motivujúce k zvýšeniu podielu triedenia a zníženiu skládkovania – je dostatočne vysoký. Pre porovnanie: v západoeurópskych štátoch sa dlhé roky poplatky pohybujú od 60 do 120 eur za tonu.
