Obnova objektu je zameraná aj na zníženie energetickej náročnosti objektu. Architekt Jozef Sálus na piatkovom stretnutí s novinármi informoval, že úspora by mala po rekonštrukcii predstavovať 50 percent oproti dnešným nákladom. "Táto obnova veľmi výrazne prispeje k úsporám energií pri vykurovaní," poznamenal.         

Práce budú podľa Antala zamerané na sanáciu základové muriva, aby objekt nevlhol. "Budú sa robiť špeciálne injektáže, bude sa robiť samotná fasáda do historickej podoby, v akej kaštieľ bol. Menia sa výplňové otvory, čiže okná a dvere. Podlubie sa uzatvára, ako to bolo v 60. rokoch," priblížil Antal s tým, že v miestnostiach pribudnú nové svietidlá.                 

Vzhľad pamiatky sa z vonkajšej strany zmení podľa architekta po rekonštrukcii len veľmi málo. Farebnosť vizualizácií je podľa jeho slov predbežná, konečnú farbu vonkajšej fasády vyberú počas samotných prác. "Musíme sa dostať k vyšším častiam fasády. Reštaurátorský tím urobí sondáž a v spolupráci s pamiatkarmi, architektom vyberieme definitívnu farebnosť. Je možné, že bude trochu iná ako na vizualizáciách," pripustil Sálus. Na vežičky kaštieľa sa vrátia aj pozlátené symboly drakov, ktoré kaštieľ zdobili v minulosti.        

Rekonštrukcia sa nedotkne obnovy miestnej kaplnky, ktorá sa v objekte nachádza. Mesto sa bude podľa Antala uchádzať o finančnú podporu na jej obnovu z ministerstva kultúry. Kaštieľ nebude pre rekonštrukčné práce v najbližšom období prístupný verejnosti prostredníctvom komentovaných prehliadok tak. ako to bolo doteraz. Návštevníci by sa do priestorov mali vrátiť po ukončení prác, rovnako ako možnosť organizovať v priestoroch kaštieľa sobáše.        

Po obnove by tu podľa Antala mala okrem iného pôsobiť aj základná umelecká škola, ktorá tu mala dve triedy zriadené aj v súčasnosti. "Chceme tu na prízemí možno urobiť kaviareň, ale všetko ukáže čas. Hlavne nechceme nič siliť, a tak sme aj pristupovali k obnove interiéru tejto pamiatky, že to všetko vznikalo postupne," podotkol Antal.        

Žiarsky kaštieľ dal v prvej polovici 17. storočia postaviť arcibiskup Peter Pázmaň. Objekt bol koncom 18. storočia reštaurovaný a dlho slúžil ako sídlo banskobystrických biskupov, v druhej polovici 19. storočia tam pôsobil i Štefan Moyzes. Samospráva kaštieľ kúpila od súkromníka v roku 2018 za 2,8 milióna eur s cieľom vytvoriť v ňom reprezentačné sídlo mesta. V uplynulých rokoch bola v objekte zrekonštruovaná biskupská sieň, nachádza sa tam tiež izba Štefana Moyzesa, archeologická a etnografická expozícia či Galéria Jula Považana.