Presne 40 rokov po tragických udalostiach, ktoré stáli život iba 18-ročného Hartmuta Tautza, si Bratislavský samosprávny kraj spolu s Veľvyslanectvom Spolkovej republiky Nemecko a Ústavom pamäti národa pripomenul jednu z najtragickejších obetí Železnej opony na území dnešného Slovenska. Na mieste jeho smrti na Kopčianskej ulici v Bratislave zároveň slávnostne odhalili dve nové informačné tabule. Približujú Tautzov život a posledné chvíle, ale aj širší príbeh Železnej opony a režimu, ktorý svojim občanom bránil slobodne opustiť krajinu.

Na pietnej spomienke sa stretli predstavitelia Bratislavského samosprávneho kraja, Nemecka, Rakúska, Ústavu pamäti národa, hlavného mesta Bratislavy a mestskej časti Petržalka. Po príhovoroch nasledovalo kladenie vencov za účasti Čestnej stráže Ozbrojených síl Slovenskej republiky a odhalenie nových informačných tabúľ, ktoré dal pri príležitosti 40. výročia osadiť Bratislavský samosprávny kraj.

„Pred štyridsiatimi rokmi sa na tomto mieste odohral príbeh, ktorý by dnes mohol znieť ako scenár filmu. Lenže nejde o film. Je to skutočný príbeh osemnásťročného chlapca, ktorý túžil po slobode a od nej ho delilo už len 22 metrov. Hartmut Tautz mal svoje plány, talent a celý život pred sebou. Totalitný režim však rozhodol, že túžba mladého človeka žiť slobodne je zločinom. Aj po štyridsiatich rokoch je jeho osud silnou pripomienkou toho, že sloboda, ktorú dnes považujeme za prirodzenú súčasť života, nebola pre generácie pred nami samozrejmosťou. Našou povinnosťou je tieto príbehy uchovávať a odovzdávať ďalej,“ povedal predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba.

Osemnásťročný mladík, ktorý chcel žiť slobodne

Hartmut Tautz sa narodil 10. februára 1968 v Plauene a vyrastal v Magdeburgu v bývalej Nemeckej demokratickej republike. Bol talentovaným hudobníkom, hral na klarinete a svoju budúcnosť chcel spojiť so životom v slobodnom svete.

V auguste 1986 sa preto rozhodol utiecť na Západ cez územie vtedajšieho Československa. Večer 8. augusta prekonal pri Bratislave ženijno-technické zátarasy na československo-rakúskej hranici. K Rakúsku mu zostávalo približne 22 metrov.

Vtedy ho dostihla svorka služobných psov Pohraničnej stráže. Spôsobili mu rozsiahle tržné a hryzné poranenia. Napriek vážnemu stavu mu nebola okamžite poskytnutá adekvátna pomoc. Po prevoze do Vojenskej nemocnice v Bratislave zomrel 9. augusta 1986 o 1.15 hod. na následky zranení a oneskorene poskytnutej lekárskej starostlivosti.

Nemecký veľvyslanec Thomas Kurz vo svojom príhovore pripomenul najmä Tautzov vek a život, ktorý už nemohol prežiť. „Hartmut Tautz by mal dnes 58 rokov. Mohol byť mojím synom. Dožil sa však iba osemnástich. Mal plány a celý život pred sebou a práve pred štyridsiatimi rokmi ich brutálnym spôsobom zničil režim,“ uviedol Thomas Kurz. Zároveň upozornil, že Tautz nebol jedinou obeťou hranice, ktorá oddeľovala komunistické diktatúry od slobodnej Európy. Za dôležitú úlohu dnešnej spoločnosti označil pripomínanie hodnoty slobody a právneho štátu a odmietanie falošnej nostalgie za totalitným režimom.

Režim tragédiu utajil

Smrť Hartmuta Tautza nebola v čase, keď sa odohrala, verejne známym prípadom. Komunistický režim o tragédii neinformoval a v dobových médiách sa neobjavila žiadna zmienka. Vyšetrovanie prevzali represívne orgány štátu.

Predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa Jerguš Sivoš vo svojom príhovore poukázal práve na systém, ktorý umožnil nielen samotné násilie na hraniciach, ale aj jeho následné utajovanie. „Hartmuta Tautza nezabili opatrenia proti ozbrojeným diverzantom. Zabili ho pasce, ktoré totalitný režim pripravil pre zúfalých ľudí túžiacich po slobode,“ povedal Jerguš Sivoš. Pripomenul, že dobové médiá o prípade mlčali a až otvorenie archívov represívnych zložiek umožnilo po rokoch verejnosti spoznať celý rozsah tragédie. „Smrť Hartmuta Tautza bola strašná a zbytočná. Na to musíme pamätať a nedopustiť, aby sa podobná tragédia opakovala,“ zdôraznil.

Až po páde komunistického režimu bolo možné okolnosti Tautzovej smrti podrobnejšie skúmať a pomenovať zodpovednosť štátu. Dňa 14. marca 2017 ho Okresný súd Bratislava I. súdnou rehabilitáciou očistil od obvinenia z trestného činu nedovoleného opustenia republiky. Potvrdil tým, že Hartmut Tautz nebol páchateľom, ale obeťou represívneho režimu.

Dve nové tabule pripomenú človeka aj dobu

Bratislavský samosprávny kraj dal pri príležitosti 40. výročia Tautzovej smrti vyrobiť a osadiť dve nové informačné tabule. Jedna približuje Železnú oponu a mechanizmy ochrany hraníc komunistického Československa, druhá sa sústreďuje na život Hartmuta Tautza a posledné momenty jeho úteku. Nová tabuľa zároveň nahrádza starší informačný panel pri pamätníku.

Cieľom je, aby miesto nebolo iba pamätníkom tragédie, ale aj miestom historickej pamäti a vzdelávania. Najmä mladším generáciám má zrozumiteľne ukázať, čo znamenala hranica, ktorú dnes možno prekročiť prakticky bez povšimnutia.

Pamätník akademického sochára Františka Guldana na Kopčianskej ulici dnes pripomína Hartmuta Tautza ako konkrétneho mladého človeka, ale zároveň symbolizuje osudy všetkých ľudí, ktorí pri pokuse dostať sa cez Železnú oponu prišli o život.

„Od smrti Hartmuta Tautza uplynulo štyridsať rokov. Miesto, ku ktorému sa v roku 1986 približoval s vedomím, že za hranicou začína slobodný svet, je dnes súčasťou priestoru bez železných zátarás a ostnatých drôtov. Práve preto má zmysel pripomínať, že takáto Európa nevznikla sama od seba,” uzavrel Juraj Droba.