Budovy by nemali len minimalizovať emisie, ale mali by aktívne prispievať ku klimatickým riešeniam. Cieľom architektov a celého stavebného sektora majú byť také budovy, ktoré počas svojej životnosti ukladajú uhlík a vyrábajú obnoviteľnú energiu. Uviedol to Fredrik Fagerberg, spoluzakladateľ švédskej spoločnosti ETC Byggentreprenad AB v Bratislave.
„Kombináciou biomateriálov, priemyselnej prefabrikácie a systémov obnoviteľnej energie môžu byť budovy škálovateľné, cenovo dostupné aj klimaticky pozitívne. Technológie na výstavbu klimaticky pozitívnych budov už existujú – otázkou však je, ako rýchlo sme ochotní ich prijať,“ zdôraznil počas medzinárodnej konferencie. Ako dodal, budova s rozlohou približne 5 000 metrov štvorcových dokáže uskladniť stovky ton uhlíka v použitých biomateriáloch.
Medzinárodné podujatie GREEN BUILDING SUMMIT 2026 prilákalo na Slovensko viacerých svetových architektov a ponúklo priestor na výmenu poznatkov, skúseností aj moderných riešení. Témou konferencie bola budúcnosť bývania. Cieľom bolo poukázať na príkladoch zo zahraničia, že inovatívny a koordinovaný prístup v navrhovaní budov dokáže poskytnúť odpovede na neľahké súčasné výzvy v oblasti bytovej výstavby.
Podujatie sa konalo pod záštitou Julesa Gerzona, veľvyslanca Holandského kráľovstva na Slovensku, a Daniela Fügenschuha, prezidenta Európskej rady architektov.
Príklady z Kodane aj zo Švédska
Dánsky architekt Simon Ingvartsen zo svetoznámeho štúdia Henning Larsen vo svojej prednáške vysvetlil, prečo je potrebné premýšľať komplexne o celých mestských štvrtiach. Na svojom projekte prvej mestskej štvrte postavenej výlučne z dreva Fælledby v Kodani ukázal, ako môže prepojenie architektúry, krajiny, mobility a infraštruktúry znižovať uhlíkové emisie, podporovať mestskú biodiverzitu a zároveň zlepšovať kvalitu života samotných obyvateľov.
Švédsky architekt Joakim Kaminsky sa vo svojej prezentácii zameral na konkrétne riešenia využitia prefabrikátov, CLT panelov, recyklovaných materiálov a opätovného použitia stavebných komponentov. Široké spektrum jeho riešení dokazuje využitie nízko-uhlíkového prístupu aj pri väčších občianskych stavbách a bytových domoch.
Architekt Juan Pablo Herrero Gil z dánskeho ateliéru EFFEKT predstavil 3 realizované projekty bývania, ktoré využívajú konštrukčné stratégie na zníženie uhlíkovej stopy budov a zlepšenie kvality života ich obyvateľov. „Udržateľnosť, cenová dostupnosť a obývateľnosť nie sú samy o sebe také ťažké dosiahnuť, avšak skutočnou výzvou a obrovským potenciálom je dosiahnuť všetky tri súčasne,“ uviedol architekt Juan Pablo Herrero Gil.
Prezentovaný projekt BIOME využíva modulárny drevo-hybridný stavebný systém CREE, čím znižuje náklady a čas na výstavbu. Ústredným motívom konceptu BIOME je však aj jeho adaptabilita, pretože interiér je možné prispôsobiť tak, aby spĺňal potreby rôznych demografických skupín a meniacich sa životných okolností svojich užívateľov.
Diskusia aj o Bratislave
Podľa Piotra Kalbarczyka z holandského ateliéru CITYFÖRSTER sú rozhodujúcimi aspektami mestského plánovania aj spôsob mobility či životný štýl obyvateľov. Hovoril o projekte mestskej štvrte Max Becker Areal v nemeckom Kolíne nad Rýnom, ktorá je príkladom revitalizácie bývalého industriálneho areálu na moderný živý celok s kvalitnými krajinárskymi riešeniami a experimentálnymi formami bývania. Spomenul taktiež bratislavský Istropolis, na ktorom sa holandský ateliér spolupodieľa. Diskusia sa venovala aj širšiemu kontextu tvorby miest.
GREEN BUILDING SUMMIT 2026 nastolil diskusiu o tom, ako môže stavebný sektor reagovať na klimatickú krízu a na rastúci tlak na dostupnosť bývania. Toto tradičné podujatie opäť spojilo architektov, developerov, projektantov, zástupcov miest a obcí, verejnú správu aj stavebné firmy a prinieslo pohľad na riešenia, ktoré sa už dnes realizujú v európskych mestách.
*****
GREEN BUILDING SUMMIT 2026 organizovali Slovenská rada pre zelené budovy (SKGBC), hlavný ambasádor udržateľnej výstavby na Slovensku, a Slovenská komora architektov (SKA), ktorá združuje autorizovaných architektov a autorizovaných krajinných architektov na Slovensku.
Podujatie sa uskutočnilo s podporou generálneho partnera VÚB banka a hlavného partnera JTRE. Partnermi konferencie sú ďalej spoločnosti ATL Immoinvest, Baumit, BTK – bývanie, teplo, klimatizácia, Cresco Real Estate, Helvar, Prvá stavebná sporiteľňa, Rehau a YIT Slovakia. Podujatie podporilo aj Veľvyslanectvo Holandského kráľovstva na Slovensku.
Patrónmi summitu boli aj tento rok zelené Rady všetkých krajín Vyšehradskej štvorky – česká, poľská, maďarská a Rakúska rada pre zelené budovy.
Slovenská rada pre zelené budovy (Slovak Green Building Council – SKGBC) je hlavný ambasádor udržateľnej výstavby na Slovensku. Neziskové občianske združenie bolo založené v novembri 2010 a zasadzuje sa o to, aby sa ekonomicky, ekologicky a esteticky navrhované budovy so zdravým vnútorným prostredím, v ktorých sa nemrhá energiou ani inými zdrojmi, stali na Slovensku štandardom. Cieľom rady je, aby novopostavené aj rekonštruované budovy boli realizované podľa udržateľných štandardov, čím sa zníži spotreba energií, eliminuje vplyv budov na životné prostredie a minimalizuje sa uhlíková stopa. V súčasnosti má rada 88 členov. Viac informácií nájdete na stránke www.skgbc.org.
Slovenská komora architektov (SKA) je samosprávna stavovská právnická osoba nepodnikateľskej povahy so sídlom v Bratislave s preneseným výkonom štátnej správy. Bola zriadená zákonom Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch. Svoju činnosť financuje z vlastných príjmov bez štátnych dotácií. Je členom Architektonickej rady Európy ACE a súčasťou siete príslušných orgánov v architektúre ENACA. Slovenská komora architektov okrem iných zákonom stanovených úloh overuje súťažné podmienky súťaží návrhov v oblasti architektúry a poskytuje vyhlasovateľom odbornú pomoc pri organizovaní verejných súťaží a ich vyhodnocovaní, stará sa o stavebnú kultúru a harmonické utváranie územia a sama zabezpečuje prehliadku Cena Slovenskej komory architektov CE ZA AR. Viac informácií nájdete na stránke www.komarch.sk.