Budú v odpovedi i záruky na zvládnutie triedenia bioodpadu a spaľovania odpadov?

A zrejme aj náčrt plánu ako sa chystáme zvládnuť plnenie (respektíve neplnenie, vrátane jeho zohľadnenia) zámeru dosiahnuť do roku 2020 recyklovanie polovice komunálnych odpadov, splniť ďalšie ciele do rokov 2025 a 2030, zredukovať skládkovanie na 10 percent v roku 2035 či 65 percent odpadov zhodnocovať.

Ťažko povedať, do akej miery ešte dnes v Európe obstojí obhajovanie sa argumentom, že obratom v boji s odpadmi sa na Slovensku stalo až prijatie zákona o odpadoch v roku 2015 (vrátane riešenia skládok, zodpovednosti za triedenie komunálnych odpadov, recyklovanie atď.) a že napríklad Česká republika mala v tomto smere pred SR dvadsaťročný a západoeurópske štáty ešte vyšší náskok. Slovensko si predsa zaostávanie spôsobilo samo, aj keď ho nezavinilo súčasné vedenie envirorezortu. Fňukanie tohto druhu už v roku 2019 na pôde EÚ nezaberá...

Aké sú základné problémy zaostávania pri skládkach?

Nech človek prevracia úvahy odborníkov z ktorejkoľvek strany, na povrch vždy vypláva, že medzi v súčasnosti odskúšanými metódami zberu komunálneho odpadu a  ďalším jeho spracovaním (či nakladaním s ním) dominujú Európe dva základné spôsoby riešenia. Slovensko v obidvoch zaostáva. Ide o reálnezvládnutie triedenia biologického odpadu, ktorý u nás stále tvorí takmer polovicu všetkého komunálneho (zmesového) odpadu, a o prihlásenie sa envirorezortu (vlády) k faktu, koľko a či vôbec sme ochotní čosi navyše urobiť oproti súčasnosti, aby si Slovensko k znižovaniu podielu skládkovania pomohlo vyšším podielom spaľovania. Až po analýze a prijatí zodpovedných rozhodnutí ohľadne triedenia bioodpadov a spaľovania zmesových odpadov bude možné hovoriť o zodpovednom riešení ďalších čiastkových problémov. Vrátane hoci metódy zálohovania PET fliaš a plechoviek, rozhodnutí o zákazoch niektorých jednorazových plastov a podobne. Tieto a podobné dodatočné opatrenia možno znížia podiel skládkovania o 1-2 percentá (desiatky promile?), ale rozhodne neposunú jeho podiel z vyše 60 percent na 10 percent (r. 2035).

Biologický odpad

Zopakujme, že zmiešaný komunálny odpad, ktorý je vyvážaný na skládky alebo čiastočne likvidovaný v bratislavskej či košickej spaľovni, obsahuje takmer 50 percent netriedeného biologického odpadu. Predpokladajme, že by sa triedilo (zhodnocovalo, recyklovalo) podobné percento aké publikovala najväčšia organizácia zodpovednosti výrobcov (OZV) ENVI-PAK, zastupujúca takmer polovicu všetkých výrobcov a predajcov na slovenskom trhu. Teda, že už v roku 2017 bolo recyklovaných 69 percent papiera a lepenky, 88 percent skla, 61 percent plastov a 64 percent kovov, ktoré nepostihol osud zmiešaného komunálneho odpadu (skládka, spálenie). V kontexte uvedených percent si položme otázku, čo by sa stalo, ak by bol bioodpad zhodnocovaný rovnako ako papier, sklo, plasty či kovy (?).Znie to neuveriteľne, ale Slovensko by sa ocitlo v spoločnosti takých západoeurópskych štátov (Nemecko, Holandsko, škandinávske krajiny), ktoré podľa názoru EÚ vzorovo nakladajú s vlastným odpadom!

Ako so spaľovňami?

„Ak sa na Slovensku naozaj do roku 2035 podarí zredukovať skládkovanie na 10 percent komunálnych odpadov a 65 percent bude materiálovo zhodnocovaných, vytvorí sa priestor pre výstavbu piatich nových spaľovní,“ povedal Obecným novinám koncom minulého roka Marián Christenko, generálny riaditeľ Kositu v Košiciach. Podľa neho by to mali byť podobne veľké spaľovne, aké dnes v Bratislave a v Košiciach likvidujú komunálny odpad. Mali by vykazovať celkovú ročnú kapacitu 500-tisíc ton. M. Christenko pri výpočte bral do úvahy, že v budúcich rokoch sa štátom EÚ postupne zúži priestor na vývoz svojho nezrecyklovaného alebo neodskládkovaného prebytočného odpadu určeného na likvidáciu v iných krajinách, podobne ako to bolo v prípade Číny.

Aj Európska komisia odporúča, aby tie jej štáty, ktoré majú problémy dosiahnuť mieru recyklácie odpadov na úrovni 50 percent do roku 2020, uvažovali o možnostiach ich likvidácie cestou spaľovania. Skutočnosťou, že spaľovanie je po skládkovaní druhou „najhoršou“ formou likvidácie odpadov, respektíve menej ekologickou ako recyklovanie, sa už často neargumentuje! Napokon by to predsa mohlo znamenať, že cestu spaľovania by museli zohľadniť či prehodnotiť aj niektoré západoeurópske štáty, ktoré však EÚ dnes radí medzi optimálne sa správajúce pokiaľ ide o riešenie likvidácie odpadov.

Následným už „podproblémom“ sa však javí, že aj po januárovom zvýšení ceny za tonu odpadu uloženého na skládku, ostáva táto viac ako dvakrát nižšia oproti tomu, koľko treba zaplatiť za likvidáciu tony v košickej alebo v bratislavskej spaľovni. Vyvážať na skládku sa teda na Slovensku - pri porovnaní s vývozom do spaľovne - stále vypláca.