Program cezhraničnej spolupráce Interreg V-A za programové obdobie 2014 – 2020 bol pre slovenské regióny prínosom. Najmä v oblasti prihraničnej infraštruktúry a spolupráce, čo sa prejavilo aj rozvojom cestovného ruchu či športových aktivít. Tohtoročný audit Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR ukázal, že systém je funkčný a účinný, projekty naplnili stanovené ciele a vyčerpali dostupné európske zdroje. Kontrola však zároveň poukázala na viaceré problémy ako vysoká administratívna záťaž, zložitosť žiadostí o financovanie, časté zmeny pravidiel, dlhé schvaľovacie procesy a náročné podmienky spolufinancovania, ktoré komplikovali realizáciu najmä menším obciam a neziskovým organizáciám. Opakuje sa pomalý nábeh nového programového obdobia, čoho dôsledkom je takmer nulové čerpanie prostriedkov a riziko ich nevyužitia.
Interreg je kľúčový nástroj Európskej únie (EÚ) na podporu cezhraničnej spolupráce prostredníctvom projektového financovania. Zameriava sa na spoločné výzvy v oblastiach ako zdravotníctvo, životné prostredie, výskum, vzdelávanie, doprava či udržateľná energia. Programy Interreg sú financované z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, ktorý podporuje vyvážený rozvoj územia EÚ. Interreg V-A oproti centrálne riadeným programom ponúka väčšiu flexibilitu pre regióny, no zároveň je náročnejší a prináša rozdiely v spôsobe riadenia programov.
Národná autorita pre externú kontrolu identifikovala viaceré nedostatky v riadení a realizácii programov Interreg V-A. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) ako riadiaci orgán nedodržalo interné lehoty pri spracovaní žiadostí o platbu, keď ich prekračovalo o 11 až 16 pracovných dní, čo nie je považované za závažný systémový nedostatok. Nesúlady sa vyskytli v riadiacej dokumentácii a chýbalo aj zverejňovanie dát a dokumentov v centrálnom informačnom systéme. Na strane prijímateľov, ako sú samosprávne kraje, mestá, obce, verejnoprávne inštitúcie či občianske združenia, dochádzalo k porušeniu zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Takisto nezverejňovali zmluvy v registri a prekračovali zmluvné lehoty až do 210 dní, čo je vnímané kontrolórmi ako významné riziko s dopadom na efektivitu systému. Schvaľovacie procesy od podania žiadosti po schválenie projektu tak mohli trvať aj viac ako rok, čo odrádzalo viacerých potenciálnych žiadateľov.
Ďalším faktorom pre ich rozhodovanie bolo aj spolufinancovanie projektov, keď žiadatelia museli zabezpečiť vlastný podiel na financovaní, čo pre mnohé obce a organizácie predstavovalo problém a viedlo k nutnosti hľadať cudzie – externé zdroje. Zložitý bol aj systém refundácií, keď vykazovanie a čerpanie zdrojov bolo často komplikované a zdĺhavé, čo sa v mnohých prípadoch prejavilo dodatočným navýšením finančného zaťaženia prijímateľov. Kontrola poukázala na nedostatky pri zasielaní žiadostí o platbu, ako aj na neplnenie povinností podľa Príručky pre prijímateľa.
Kontrolóri sa zamerali okrem iného aj na projekt výstavby mosta pre peších a cyklistov Dobrohošť – Dunakiliti, ktorý mal spojiť cyklotrasu EuroVelo 6 na Slovensku a v Maďarsku, napojiť na celoeurópsku sieť TEN-T a zvýšiť hustotu hraničných priechodov. Preverovaním zistili, že realizácia projektu zo strany Vodohospodárskej výstavby, š. p. v programovom období 2014 – 2020 bola neúspešná pre problémy so zdĺhavým obstarávaním a s neplnením zmluvných povinností zo strany zhotoviteľa, čím štátny podnik nevyužil schválené eurofondy. Nový termín dokončenia je 15. február 2027, pričom v prípade jeho nedodržania hrozí povinnosť vrátiť už čerpané európske zdroje. Vodohospodárska výstavba mohla pôvodne využiť 8,86 milióna z eurofondov, reálne však vyčerpala len 3,27 milióna eur. Z ôsmich merateľných ukazovateľov splnila väčšinu, no kľúčový cieľ – kratšie a bezpečnejšie spojenie medzi Slovenskom a Maďarskom – do konca roku 2023 nedosiahla.
Ako ukázala kontrola NKÚ, rezort investícií ako riadiaci orgán pre cezhraničnú spoluprácu s Rakúskom a Českom zatiaľ nedostatočne reagoval na problémy z predchádzajúceho obdobia 2014 – 2020, čo môže negatívne ovplyvniť priebeh celého aktuálneho programu. Ku koncu júla 2025 bolo v rámci Interreg SK-CZ vyčerpaných len 1,8 milióna, teda len niečo cez 2 %. Pri cezhraničnej spolupráci s Rakúskom len necelých 93-tisíc eur, čo je 0,17 %.
„Na splnenie míľnikov je treba výrazne zrýchliť čerpanie, inak hrozí nevyčerpanie prostriedkov a nenaplnenie cieľov programu. Do konca tohto roka je potrebné kumulatívne vyčerpať viac ako 6,5 milióna, a do konca budúceho roka ďalších bezmála 27 miliónov eur,“ približuje podpredsedníčka NKÚ Henrieta Crkoňová. Kontrolóri odporúčajú, aby ministerstvo investícií využilo skúsenosti z kontrolovaných projektov Interreg V-A z predošlého obdobia. „Aj napriek nedostatkom na strane prijímateľov môžu tieto príklady dobrej praxe pomôcť zrýchliť realizáciu projektov, a tak aj čerpanie európskych financií v rámci programového obdobia 2021 – 2027,“ doplnila.
Kontrolný úrad v dotazníkovom prieskume oslovil 320 prijímateľov podpory z programov cezhraničnej spolupráce. Výsledky ukázali, že až polovica z nich využila služby externých poradcov pri príprave žiadostí o nenávratný finančný príspevok. Pritom program funguje na Slovensku už 20 rokov a ide o tretie programové obdobie. Zároveň ministerstvo investícií pre túto oblasť prevádzkuje osem regionálnych centier s bezplatným poradenstvom. Ako uviedli prijímatelia v dotazníku, hlavnými dôvodmi pre využitie externých poradcov bola vysoká administratívna náročnosť, slabšia komunikácia zo strany MIRRI, ako aj rozdielnosti v legislatíve medzi Slovenskom a partnerskými krajinami.