Najväčší problém pre obyvatelov SR je zaplatiť si týždňovú dovolenku alebo pokryť neočakávaný výdavok vo výške 441 eur. Štatistický úrad SR pri príležitosti Medzinárodného dňa boja proti chudobe (17. októbra), zverejnil výber niektorých faktov súvisiacich s rôznymi rozmermi chudoby na Slovensku. Súčasne sa jednalo o aktivitu pri príležitosti Svetového dňa štatistiky (20. október).
Medzi najväčšie problémy obyvateľov na Slovensku v posledných rokoch patrí neschopnosť zaplatiť si týždeň dovolenky mimo domu raz za rok, prípadne schopnosť zaplatiť neočakávané finančné výdavky vo výške 441 eur, alebo tiež schopnosť nahradiť opotrebovaný nábytok novým. Tieto tri nedostatky vedú rebríček 13 zisťovaných vynútených nedostatkov spojených s nedostatočnými financiami domácností na Slovensku. Vyplýva to z európskeho zisťovania EU SILC, ktoré je zamerané na monitorovanie chudoby v EÚ a dlhodobo sa realizuje aj v SR. Materiálne nedostatky sú jednou z 3 troch dimenzií chudoby.
Podľa najnovších dát z roku 2024 problém so zaplatením týždňovej dovolenky mimo domu pociťovala celkovo tretina, presne 33,4 % obyvateľov na Slovensku. Súčasne 28,2 % obyvateľov nedokázalo čeliť neočakávaným finančným výdavkom a 23,3 % obyvateľov nevedelo nahradiť opotrebovaný nábytok novým. Hodnoty všetkých troch ukazovateľov sa však v roku 2024 medziročne vylepšili, teda počet či podiel ľudí pociťujúcich daný nedostatok klesol. Zisťovanie EU SILC pri otázkach o nedostatkoch zaznamenáva subjektívne názory a pocity obyvateľov v domácnostiach.
Najvýraznejšie zlepšenie, teda najvýraznejší medziročný pokles (o 2,8 percentuálneho bodu/ p.b.) nastal pri položke, ktorá zasahuje najviac obyvateľov. Problém so zaplatením týždňovej dovolenky mimo domov malo v roku 2023 až 36,2 % obyvateľov.
Medzi 5 najčastejších nedostatkov, ktoré si obyvatelia SR nemôžu dovoliť, ďalej patril problém spojený s možnosťou zabezpečiť si jedlo s mäsom, kuraťom, rybou (alebo vegetariánskou obdobou) každý druhý deň. Tento nedostatok sa dotýkal 17,1 % obyvateľov. Následne 11 % obyvateľov uvádzalo, že si ich domácnosť si nemôže dovoliť automobil.
Zaujímavosťou tiež je, že takmer 10 % obyvateľov SR žije v domácnostiach, ktoré uvádzajú, že si finančne nemôže dovoliť každý týždeň utratiť malú sumu peňazí na seba (bez toho, aby bolo potrebné s niekým sa radiť).
Podobne viac ako 8 % ľudí si nemôže finančne dovoliť udržiavať doma primerané teplo alebo prípadne má nedoplatky spojené s hypotékou alebo nájomným, úhradou za energie alebo splácaním pôžičiek či nákupov na splátky.
Regionálne rozdiely v rámci SR
V rámci Slovenska existujú vysoké regionálne rozdiely v podieloch obyvateľstva zasiahnutých jednotlivými nedostatkami v porovnaní s celoslovenskými priemernými hodnotami. Napríklad problém so zaplatením týždňovej dovolenky aspoň raz za rok má v Bratislavskom kraji necelých 15 % obyvateľov v Prešovskom kraji a Banskobystrickom kraji viac ako 40 % obyvateľov.
Za zmienku stojí zistenie, že podiel obyvateľov, ktorý mali problém s nedoplatkami spojenými s hypotékou, nájomným, energiami alebo splácaním pôžičiek bol v Banskobystrickom a Prešovskom kraji takmer 15 a 19 % teda dvakrát vyšší ako priemer SR a súčasne 6-násobný v porovnaní s Bratislavským krajom, kde to boli len necelé 3 % obyvateľov.
Podobne problém finančne si dovoliť udržiavať doma primerané teplo, pociťuje v Bratislavskom kraji len necelé 1 % obyvateľov, ale v Prešovskom kraji každý šiesty obyvateľ, teda vyše 19 % obyvateľov.
Chudoba – aspoň 7 z 13 monitorovaných nedostatkov
Z hľadiska chudoby sa sleduje špeciálny ukazovateľ nazvaný ako Miera závažnej materiálnej a sociálnej deprivácie, čo je počet a podiel osôb čeliacich aspoň 7 z 13 zisťovaných vynútených nedostatkov.
Na Slovensku v roku 2024 pociťovalo závažnú materiálnu a sociálnu depriváciu 7,6 % obyvateľov, takmer 408-tisíc osôb. Miera závažnej materiálnej a sociálnej deprivácie medziročne mierne vzrástla (o 0,6 p.b.). Od roku 2017 hodnoty tohto ukazovateľa klesali, keď historicky najnižšie boli v roku 2020 (4,5 %).
Regionálne - najvyššiu mieru závažnej materiálnej a sociálnej deprivácie evidoval Prešovský kraj (16,0 %) a Banskobystrický kraj (13,0 %). Celkovo môžeme kraje rozdeliť do 2 skupín. Prvú skupinu tvoria Banskobystrický, Prešovský a Košický kraj, kde sa miera deprivácie pohybuje výraznejšie nad priemerom Slovenska od 10,3 % po 16,0 %. Druhú skupinu krajov tvoria ostatné kraje, v ktorých je miera závažnej materiálnej a sociálnej deprivácie pod 10 %. Bratislavský kraj ako jediný kraj, mal podiel obyvateľov, ktorí trpia závažnou materiálnou a sociálnou depriváciou nižší ako 2 %.
Viac informácií k téme:
Zisťovanie EU SILC poskytuje komplexný obraz o chudobe, sociálnom vylúčení a životných podmienkach na Slovensku. Uskutočňuje sa vo všetkých členských štátoch EÚ podľa jednotnej metodiky. Získané údaje umožňujú medzinárodné porovnávanie v rámci EÚ a sú podkladom pre analyzovanie sociálnej situácie a prijímanie politík a opatrení na elimináciu chudoby v spoločnosti. V rámci chudoby sa zisťujú tri dimenzie (príjmová chudoba, materiálne nedostatky a veľmi nízka intenzita práce) a z nich sa vypočítavajú aj prierezové ukazovatele, ktoré sú prienikom troch dimenzií.
Medzinárodný deň boja proti chudobe si z iniciatívy OSN pripomína každoročne 17. októbra. V tento deň si autority na celom svete pripomínajú problémy súvisiace s chudobou a hodnotia prijaté nástroje a politiky na znižovanie chudoby.
Produkty ŠÚSR k téme chudoba: