Štátne inštitúcie sú povinné zhromažďovať dáta v rámci informačných systémov, ktorých vybudovanie a prevádzka si v uplynulom desaťročí vyžiadali zo slovenského štátneho rozpočtu a európskych fondov takmer desať miliárd eur. Verejné informačné systémy, ktorých súčasťou sú aj otvorené dáta, majú pritom slúžiť na kvalitnejšie riadenie spoločnosti a efektívne využívanie obmedzených verejných financií. Národné kontrolné úrady čoraz častejšie a dôraznejšie upozorňujú poslancov parlamentov a členov výkonnej moci, že dáta predstavujú jeden z kľúčových pilierov dobrej správy vecí verejných a správneho rozhodovania.
Za správnosť otvorených údajov nesú zodpovednosť štátne orgány, ktoré ich zbierajú, sprístupňujú a zároveň majú povinnosť neustále overovať ich presnosť. „Dáta a informácie nemajú byť zhromažďované len preto, že si to vyžaduje informačná spoločnosť 21. storočia. Ich zmyslom je najmä to, aby verejnosť mala uistenie, že predstavitelia verejných inštitúcií pri strategickom rozhodovaní vychádzajú z kvalitných a presných údajov. Ak to tak nebude, naša krajina bude ďalej smerovať k úpadku a uviazneme v informačnom chaose,“ konštatoval predseda slovenských kontrolórov Ľubomír Andrassy na výročnej konferencii organizovanej chorvátskym kontrolným úradom v Dubrovníku.
Európski kontrolóri v priebehu ostatných dvoch rokov diskutujú na rôznych fórach o výzvach, ktoré zásadne ovplyvňujú dlhodobý a udržateľný rozvoj každej spoločnosti. Využívanie otvorených dát, ich systematická validácia a zapájanie umelej inteligencie do kontrolných postupov predstavujú cestu k lepšiemu rozhodovaniu aj dôslednejšiemu zúčtovaniu verejných politík. Slovenskí kontrolóri dlhodobo upozorňujú na závažné nedostatky pri validácii otvorených dát, informácií určených pre potreby strategického plánovania či rozhodovania ústredných orgánov štátu, ministerstiev.
„Najvypuklejšie je to vo verejnom zdravotníctve, kde opakovane narážame na výrazné rozdiely v údajoch poskytovaných zodpovednými inštitúciami. Iné čísla poskytujú poisťovne, iné Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a ďalšie rozdielne dáta prichádzajú z rezortu zdravotníctva,“ približuje predseda NKÚ. Ako dodáva, podobné skúsenosti majú aj štátni audítori v balkánskom regióne. „Bez spoľahlivých údajov pritom nie je možné robiť správne rozhodnutia a bez korektných dát nedokážu kontrolóri posúdiť, či desiatky miliárd eur investovaných do verejného zdravotníctva reálne pomáhajú pacientom, prispievajú k modernizácii nemocníc a dôstojnému odmeňovaniu zdravotníkov,“ skonštatoval v rámci dubrovníckej panelovej diskusie Ľ. Andrassy.
Najvyššie kontrolné úrady si v snahe posilňovať odborné kompetencie audítorov pravidelne vymieňajú príklady dobrej aj zlej praxe. Slovenskí experti sa už niekoľko rokov aktívne zapájajú do medzinárodných vzdelávacích programov, kde ako lektori pomáhajú iným krajinám nastavovať metodické postupy, hodnotiť výkonnostné ukazovatele či pokrok v rôznych oblastiach verejných politík. V nasledujúcich troch rokoch bude Najvyšší kontrolný úrad SR participovať na vzdelávacom programe pod záštitou Organizácie spojených národov (UNDP – United Nations Development Programme).
Vďaka medzinárodnej finančnej podpore budú okrem iného aj pod vedením slovenských špecialistov vyškolení kontrolóri zo siedmich národných autorít externej kontroly z balkánskeho regiónu. Vzdelávanie bude zamerané nielen na modelovanie výkonnostných auditov, ale aj na hodnotenie pokroku v kontexte národných záväzkov vyplývajúcich z agendy Organizácie spojených národov pre trvalo udržateľný rozvoj (SDG 2030). „Teší ma, že súčasťou projektu je aj slovenská aplikácia MuMAP, ktorá vytvára priestor pre to, aby sa každý aktívny občan mohol stať kontrolórom a mal prehľad o tom, ako jeho obec či mesto nakladá s verejnými financiami čí majetkom,“ uzatvára Ľ. Andrassy.