V Liptovskom Mikuláši otvorili v piatok (13. 6.) nový úsek cyklochodníka, ktorý napojil ľudnatú mestskú časť Okoličné na sieť mestských cyklotrás. Obyvateľom ho do užívania odovzdal primátor Ján Blcháč za účasti podpredsedu vlády SR Petra Kmeca a štátnej tajomníčky Ministerstva dopravy SR Denisy Žilákovej. Novovybudovaný 640-metrový úsek vedie po pravom brehu rieky Váh a jeho súčasťou je moderná oceľová cyklolávka ponad Smrečianku – vôbec prvá svojho druhu na Liptove. 

„Dnes už máme v Liptovskom Mikuláši súvislý cyklochodník, po ktorom sa pohodlne a za pár minút dostaneme zo západnej strany mesta až na východnú. Jeho celková dĺžka je viac ako sedem kilometrov, dopĺňa ho takmer trojkilometrová vnútromestská cyklotrasa, čo je spolu viac ako desať kilometrov cyklo komunikácií. Verím, že nový úsek prispeje k väčšej bezpečnosti, zdravšiemu životnému štýlu, ale aj k zníženiu dopravnej záťaže. Stavebné práce začali v júli minulého roka, pričom celý projekt stál 670-tisíc eur a takmer v plnej výške sme ho financovali z Plánu obnovy a odolnosti SR,“ skonštatoval primátor Ján Blcháč.

Výstavba cyklomosta bola technicky najnáročnejšia

Trasa začína v Okoličnom pri moste do Závažnej Poruby a za cyklomostom pri sútoku Váhu a Smrečianky sa napája na už existujúci cyklochodník. Podpredseda vlády Peter Kmec vyzdvihol, že nový úsek pomáha rozvíjať zelenšie mesto v krásnej lokalite pozdĺž Váhu. „Som rád, že prostriedky z Plánu obnovy prinášajú v regiónoch hmatateľné výsledky. Cyklochodník, ktorý dnes otvárame, ponúka nové možnosti pre ekologickú mestskú dopravu a aktívny oddych.“

Dominantou celého projektu je moderná oceľová cyklolávka ponad Smrečianku s dĺžkou 26 metrov – vôbec prvá svojho druhu v regióne Liptov. Lávku tvorí dvojica priehradových nosníkov, ktoré zabezpečujú jej stabilitu a odolnosť. Cyklisti na nej majú k dispozícii dva samostatné pruhy so šírkou po 1,25 metra, kým pre chodcov je vyhradený pruh široký 1,5 metra.

Cyklotrasa vzniká aj na Alexyho

Nový úsek je ďalším, a nie posledným, dielikom v mozaike rozsiahleho budovania cykloinfraštruktúry v meste. Začiatkom apríla začali práce na rekonštrukcii Alexyho ulice, ktorej súčasťou je aj výstavba vnútromestskej cyklotrasy. Aj na tento projekt získali Mikulášania dotáciu z Plánu obnovy a odolnosti SR vo výške 460-tisíc eur.

„Cyklotrasa pôjde od križovatky Alexyho ulice s Ulicou 1. mája, kde po oboch stranách cesty vznikne samostatný cyklopruh a napojí sa na existujúcu cyklotrasu popri rieke Váh. Vodorovným a zvislým dopravným značením vytvoríme cyklotrasu aj na uliciach Nová a Priemyselná, čím zabezpečíme cyklistickú dostupnosť priemyselnej zóny," priblížil vedúci

odboru dopravy a životného prostredia na mestskom úrade Gabriel Lengyel s tým, že celková dĺžka novej cyklotrasy bude 2,1 kilometra.

Štátna tajomníčka Denisa Žiláková upozornila, že cyklodoprava patrí medzi priority rezortu dopravy. „Veľmi nás teší, že sme mohli podporiť výstavbu novej cyklotrasy v Liptovskom Mikuláši, ktorá prispeje k lepšej prepojenosti a udržateľnej mobilite v regióne. Z Plánu obnovy sme už vyhlásili tretiu výzvu na rozvoj cyklistickej infraštruktúry.“

Pripravujú ďalšie kilometre

V projekčnej a inžinierskej príprave má mesto aj ďalšie projekty - cyklochodník z Podbrezín do Smrečian, z Liptovskej Ondrašovej ku akvaparku, cyklopodjazd popod cestu I/18 v Okoličnom a cyklolávku, ktorá spojí Palúdzku s Liptovskou Ondrašovou. „Realizácia týchto projektov bude najskôr v roku 2026, pretože ich príprava je zložitá a vyžaduje si množstvo práce. Od spracovania technických štúdií, cez získania územných a stavebných povolení, súhlasov od dotknutých organizácií, vysporiadanie pozemkov až po projekčné spracovanie a získanie finančných zdrojov,“ vysvetlil šéf radnice.

Do infraštruktúry investovali takmer tri milióny

Cyklisti majú v Liptovskom Mikuláši k dispozícii tri odpočívadlá, dva cykloboxy so zelenou strechou s kapacitou pre 50 bicyklov aj desiatky cyklostojanov. „Celková hodnota investícií do cyklistickej infraštruktúry za posledných 13 rokov dosiahla 2,65 milióna eur, z čoho 2,4 milióna pokryli eurofondy a štátne dotácie, zvyšok hradilo mesto z vlastného rozpočtu,“ dodal Blcháč.