Ilustračná snímka
Biologicky rozložiteľný odpad je najslabším ohnivkom reťaze plnenia zákonnej povinnosti obcí triediť komunálny odpad. Naďalej predstavuje približne 45 percent zmiešaného komunálneho odpadu, končiaceho hlavne na skládkach a čiastočne v spaľovniach.
Odborníci ako príčinu pomalého napredovania triedenia tejto komodity najčastejšie skloňujú samosprávami využívané (zneužívané?) uplatňovanie výnimiek z povinnosti zberu a ďalšieho nakladania s bioodpadom. Konkrétnejšie: mnohé samosprávy si uplatňujú výnimku zo zabezpečovania triedenia bioodpadu, ak je to pre ne „ekonomicky neúnosné“. V najbližších rokoch by podobné postupy mala vyriešiť, respektíve zrušiť, novela zákona o odpadoch, ktorá je v parlamente v druhom čítaní.
Čo novela sľubuje?
Ak novela prejde v terajšej podobe, už od roku 2021 si samosprávy nebudú môcť spomínanú výnimku uplatňovať. Rovnako by od roku 2023 nemalo byť možné „ignorovanie“ triedeného zberu bioodpadu v tej obci, kde aspoň polovica domácností bioodpad kompostuje. Povedané inými slovami, podľa novely by mali kompostovať všetky domácnosti, inak musí obec zabezpečiť zber bioodpadu!
Len doplňme, že od roku 2024 budú musieť triedený zber zabezpečovať aj tie obce (mestá), ktoré dnes energeticky zhodnocujú bioodpad (spaľujú ho)! A aj tie, ktoré v súčasnosti majú technické problémy pre zvládanie zberu v historických centrách a v riedko osídlených oblastiach.
Ako s bioodpadom v Bratislave a v Košiciach?
Z posledných riadkov je jasné, že zo všetkých slovenských obcí a miest zrejme najviac zložitej práce so zvládnutím bioodpadu čaká Bratislavu a Košice. Nateraz sa však spoliehajú práve na výnimku a zmiešaný odpad vrátane nevytriedeného bioodpadu poväčšinou energeticky zhodnocujú v spaľovniach.
Čo so spracovaním kuchynských bioodpadov?
Aj keď sa zdá, že po prijatí novely (v terajšej podobe) by malo dôjsť k radikálnemu zlepšeniu spracovania v triedení biologických rozložiteľných odpadov, stále nie je jasná línia, akými pákami chce spoločnosť tlačiť napríklad na zlepšenie situácie so spracovaním kuchynských bioodpadov z domácností. Ako a z akých zdrojov sa pokúsi uzatvárať ich materiálové toky? Ako a kde sa významným prelomovým spôsobom podarí využívať kompost alebo bioplyn, teda produkty spracovania kuchynských odpadov? A podobne.
Na záver bioodpadová štatistika
- Z prieskumu ZMOS zo septembra, vychádzajúceho zo správ 421 samospráv, zase vyplýva, že triedený zber bioodpadu na Slovensku vykonáva 7,2 percenta miest či obcí, a takmer 18,8 percenta domácnostiam boli poskytnuté domáce kompostéry alebo príspevok na ich nákup. A tiež, že tretina samospráv kompostuje zelený odpad, ktorý vznikol pri ošetrovaní zelene a 6,4 percenta spolupracuje s chovateľmi hospodárskych zvierat na využití zvyškov z kuchynských zariadení v ich pôsobnosti.
- Štatistický úrad SR informoval, že po zavedení povinného nakladania s bioodpadom sa v roku 2017 recyklovalo 170-tisíc ton biologických odpadov a v roku 2018 už 202-tisíc ton.
- Podľa prieskumu, ktorý pre spoločnosť Hornbach vypracovala agentúra Median, a na ktorom sa zúčastnilo 257 respondentov starších ako 18-ročných, vyplynulo, že plasty triedi 96 percent, papier 93 percent, sklo 90 percent opýtaných, ale bioodpad len 36 percent respondentov.
Údaje Medianu sa zdajú nadhodnotené pri porovnaní so známymi uvádzanými percentami vytriedených položiek takých komodít akými sú plasty, sklo či papier, za ktoré zodpovedajú organizácie zodpovednosti výrobcov (OZV). A aj biologicky rozložiteľných odpadov.
(pš)