S jeseňou sa okrem iného spájajú aj sviatky venované našim blízkym zosnulým. Návštevy cintorínov sú oveľa častejšie ako počas roka a mnoho ľudí si stále neuvedomuje, že Sviatok všetkých svätých a Pamiatka zosnulých nie sú o pretekoch v zdobení hrobových miest. Aj v tomto prípade si treba uvedomiť, že všetko, čo na tie hroby ľudia prinesú, sa skôr či neskôr stane odpadom, s ktorým je potrebné správne naložiť.

Počas Sviatku všetkých svätých a Pamiatky zosnulých zamieri na cintoríny množstvo ľudí, ktorí si chcú pripomenúť svojich blízkych, a so zvýšenou návštevnosťou týchto miest narastá aj množstvo odpadu, ktorý tam vzniká. OZV ENVI - PAK, viaceré samosprávy aj rôzne organizácie pripomínajú, že triedenie odpadu je dôležité aj počas týchto spomienkových sviatkov.

Najviac vecí na cintorín nosíme práve počas Dušičiek

Vo väčšine miest a obcí Slovenska ľudia pred Dušičkami vo veľkej miere zdobia hroby. Je úplne prirodzené, že si na svojich blízkych, ktorí tu už nie sú, spomíname a v tomto období ešte o čosi intenzívnejšie. Najväčší podiel z celoročného odpadu z cintorínov vzniká od konca októbra do polovice novembra. OZV ENVI - PAK upozorňuje, že ľudia by mali pamätať na to, čo sa napríklad stane s kahancami či vencami, keď splnia svoj účel.

„Namiesto umelých kvetov, vencov a iných ozdôb prinesme na hroby našich blízkych živé kvety v kvetináči. Sú krajšie, vydržia možno až do prvých mrazov a sú cenovo dostupné. Vsadiť môžeme aj na výzdobu z prírodných materiálov – šišiek, sušených kvetov či ihličia,“ vysvetlila Katarína Kretter, riaditeľka komunikácie OZV ENVI - PAK.

Environmentálna subkomisia Konferencie biskupov Slovenska taktiež pripomína, že spomínanie na blízkych zosnulých môže byť v súlade s ekológiou a pri starostlivosti o hroby je to možné urobiť s pomocou niekoľko jednoduchých krokov. „Sklenené nádoby na kahance používajme opakovane a tie, ktoré už nie sú použiteľné, po oddelení ostatných materiálov vhoďme do kontajnera na sklo. Pri výbere výzdoby myslime nielen na jej vzhľad a trvácnosť, ale aj na to, čo po nej zostane. Hoci rôzne umelé náhrady môžu pôsobiť trvácne, po skončení svojej služby sa často menia na odpad, ktorý zaťažuje životné prostredie a môže ohrozovať živé organizmy,“ uvádza sa v stanovisku.

Sila spomienok nie je závislá na množstve

Ako symbol živej spomienky postačí jedna sviečka a niektoré dekorácie sú naozaj až príliš trvácne. Preto by sme sa mali už pri prvotnom rozhodovaní sa, čo ideme kúpiť, zamyslieť nad týmto vecami. Na cintorínoch to neraz vyzerá ako preteky, kto na hrob prinesie viac sviečok či väčšie vence.

„Určite nie je potrebné na hrobe zapáliť sviečky za všetkých členov rodiny. Nemusíme piati zapáliť päť sviečok na piatich hroboch. Stačí, ak horí jedna za celú rodinu. Aj týmto spôsobom vieme v nemalej miere minimalizovať odpad, ktorý v tomto období vzniká,“ uviedla Kretter s tým, že ľudia by si mali už v obchode uvedomiť, že čokoľvek, čo si z neho odnesú domov, sa skôr či neskôr stane odpadom. Podstatou týchto sviatkov je spomínanie na tých, ktorí už nie sú medzi nami. A preto je úplne v poriadku, ak na hrob neprinesieme nič, ale v tichosti si pospomíname na spoločné zážitky alebo zosnulému venujeme tichú modlitbu.

Kam s odpadom a ako ho správne vytriediť?

Pravdou je, že s odkvitnutými kvetmi či živými vencami si určite poradíme ľahšie, ako s tými, ktoré sú vyrobené z viacerých materiálov. „Odkvitnuté kvety patria do bio odpadu či kompostoviska. Dôležité je z odkvitnutých kytíc odstrániť pred vyhodením stuhy, fóliu či drôtené alebo plastové opory,“ vysvetlila Katarína Kretter.

Veľkým problémom je podľa nej aj množstvo sviečok v plastovom alebo sklenenom obale. Ak sa nevytriedia, končia na skládkach, kde sa menia na „večný odpad“. „Sklenené časti kahancov patria do skleného odpadu, plastové či kovové súčasti, ktoré od sklenenej nádoby treba oddeliť, umiestnime do príslušného kontajnera alebo vreca na triedený zber. Ak nie sú na cintoríne dostupné nádoby na triedený odpad, vezmime odpad so sebou a vytrieďme ho doma,“ dodala Kretter s tým, že vosk končí, bohužiaľ, v zmesovom odpade, pokiaľ ho opätovne nedokážeme využiť, napríklad na výrobu nových sviečok.