V tejto súvislosti MŽP pripravuje štúdiu o vhodnosti zálohovania preto, aby bolo jasné, že sa vyplatí do procesu investovať a že po zavedení rozšírenej zodpovednosti výrobcov od polovice roka 2016 by nešlo iba o akési kozmetické politické „vykopávanie otvorených dverí“. „Máme skúsenosti zo sveta, že tam, kde sú fľaše (PET) zálohované, efektivita sa hýbe medzi 90 a 95 percentami,“ povedal pre TASR minister životného prostredia László Sólymos.

Oprašovanie staronovej témy

Skúsme veriť zámerom ministerstva, že návratom k téme zálohovania PET fliaš nejde iba o „povinné“ oprášenie politických bodov z minulých rokov. Faktom však ostane, že vo vláde Ivety Radičovej v roku 2010 neuspel návrh zálohovania vtedajšieho ministra MŽP Józsefa Nagya za nulovú hodnotu zálohovaných fliaš. Proti sa postavili najmä výrobcovia a dovozcovia nápojov. Okrem iného dôvodili nielen tým, že zálohovania PET fliaš je nesystémový krok, ktorý nerieši celkové nakladanie s odpadmi, ale napríklad aj argumentmi, že SR ročne vyprodukuje vyše 8,5 milióna ton odpadov, z toho PET fľaše predstavujú približne 35 tisíc ton, čo predstavuje len 0,4 % z celkového odpadu a  ďalšími faktami.

Zase v očakávaní čarovného prútika?

Dnes už dva roky tí istí výrobcovia a dovozcovia hradia náklady s triedením a spracovávaním (aj) plastov, vrátane PET fliaš. Doplňme, že podľa rozhodnutia súčasnej vlády budú uhrádzať aj prípadné ďalšie náklady, spojené so zálohovaním PET fliaš. Otázkou je, o koľko to predraží celý systém rozšírenej zodpovednosti (RZV) a najmä, či by zálohovaním došlo k automatickému navýšeniu smerom od dosiaľ triedených 70 percent k oným 90-95 percentám, uvádzaných ministrom MŽP. Teda k efektu švihnutia čarodejným prútikom, ktorý prihliadajúca laická spoločnosť už očakávala aj od zavedenia RZV ako definitívne ukončenie problémov s odpadom.  

„To nýje my, to len tí druhí,  tí hore“?

Na internete nájdeme množstvo dôvodov, ktoré upozorňujú na negatíva zálohovania jednorazových obalov na nápoje v ôsmich západoeurópskych štátoch, vrátane úskalí s PET fľašami. Rovnako aj pozitív. A aj informácií, že ak systém so zálohovaním PET fliaš skutočne pozitívne funguje v niektorej krajine, nemusí v tej istej automaticky fungovať celý systém riešenia plastových odpadov. A aj „nevyvrátiteľných“ argumentov, že rovnako bude fungovať na Slovensku. A už rozhodne nemôže spôsobiť napríklad kolaps triedených plastov.  

Byť v tejto situácii za alebo proti zálohovaniu PET fliaš? Upodozrievať šéfa MŽP, že svojej politickej strane prihrieva politické body? Odsudzovať výrobcov a predajcov, že im ide o to, aby neplatili viac? Alebo – na druhej strane -  čo tak už po ktoviekoľký raz opäť upozorniť slovenskú spoločnosť, nás všetkých, svojich najbližších, že sme stihli v ponovembrovom smerovaní nabaliť na seba dvadsaťročné zaostávanie za Českom pri ignorovaní  vlastného komunálneho odpadu, nehovoriac o tridsiatich rokoch zaostávania pri porovnaní so susedným Rakúskom?  A že zmeniť sa to dá  len radikálnou zmenou k triedeniu u seba doma.

 „To nýje já, to tí druhí, tí hore,“ dodnes nás zabáva Stano Ščepka z Radošinského naivného divadla.  Presné, nie?