Ministerstvo životného prostredia zisťuje, na aké investície by vyšlo, keby Slovensko nabehlo na zálohovanie PET fliaš. Najmä však, či by takýto krok znamenal výrazné zlepšenie oproti súčasným približne 70 percentám končiacich v žltých kontajneroch pre plast, a či by priniesol aj ďalšie percento.
V tejto súvislosti MŽP pripravuje štúdiu o vhodnosti zálohovania preto, aby bolo jasné, že sa vyplatí do procesu investovať a že po zavedení rozšírenej zodpovednosti výrobcov od polovice roka 2016 by nešlo iba o akési kozmetické politické „vykopávanie otvorených dverí“. „Máme skúsenosti zo sveta, že tam, kde sú fľaše (PET) zálohované, efektivita sa hýbe medzi 90 a 95 percentami,“ povedal pre TASR minister životného prostredia László Sólymos.
Oprašovanie staronovej témy
Skúsme veriť zámerom ministerstva, že návratom k téme zálohovania PET fliaš nejde iba o „povinné“ oprášenie politických bodov z minulých rokov. Faktom však ostane, že vo vláde Ivety Radičovej v roku 2010 neuspel návrh zálohovania vtedajšieho ministra MŽP Józsefa Nagya za nulovú hodnotu zálohovaných fliaš. Proti sa postavili najmä výrobcovia a dovozcovia nápojov. Okrem iného dôvodili nielen tým, že zálohovania PET fliaš je nesystémový krok, ktorý nerieši celkové nakladanie s odpadmi, ale napríklad aj argumentmi, že SR ročne vyprodukuje vyše 8,5 milióna ton odpadov, z toho PET fľaše predstavujú približne 35 tisíc ton, čo predstavuje len 0,4 % z celkového odpadu a ďalšími faktami.
Zase v očakávaní čarovného prútika?
Dnes už dva roky tí istí výrobcovia a dovozcovia hradia náklady s triedením a spracovávaním (aj) plastov, vrátane PET fliaš. Doplňme, že podľa rozhodnutia súčasnej vlády budú uhrádzať aj prípadné ďalšie náklady, spojené so zálohovaním PET fliaš. Otázkou je, o koľko to predraží celý systém rozšírenej zodpovednosti (RZV) a najmä, či by zálohovaním došlo k automatickému navýšeniu smerom od dosiaľ triedených 70 percent k oným 90-95 percentám, uvádzaných ministrom MŽP. Teda k efektu švihnutia čarodejným prútikom, ktorý prihliadajúca laická spoločnosť už očakávala aj od zavedenia RZV ako definitívne ukončenie problémov s odpadom.
„To nýje my, to len tí druhí, tí hore“?
Na internete nájdeme množstvo dôvodov, ktoré upozorňujú na negatíva zálohovania jednorazových obalov na nápoje v ôsmich západoeurópskych štátoch, vrátane úskalí s PET fľašami. Rovnako aj pozitív. A aj informácií, že ak systém so zálohovaním PET fliaš skutočne pozitívne funguje v niektorej krajine, nemusí v tej istej automaticky fungovať celý systém riešenia plastových odpadov. A aj „nevyvrátiteľných“ argumentov, že rovnako bude fungovať na Slovensku. A už rozhodne nemôže spôsobiť napríklad kolaps triedených plastov.
Byť v tejto situácii za alebo proti zálohovaniu PET fliaš? Upodozrievať šéfa MŽP, že svojej politickej strane prihrieva politické body? Odsudzovať výrobcov a predajcov, že im ide o to, aby neplatili viac? Alebo – na druhej strane - čo tak už po ktoviekoľký raz opäť upozorniť slovenskú spoločnosť, nás všetkých, svojich najbližších, že sme stihli v ponovembrovom smerovaní nabaliť na seba dvadsaťročné zaostávanie za Českom pri ignorovaní vlastného komunálneho odpadu, nehovoriac o tridsiatich rokoch zaostávania pri porovnaní so susedným Rakúskom? A že zmeniť sa to dá len radikálnou zmenou k triedeniu u seba doma.
„To nýje já, to tí druhí, tí hore,“ dodnes nás zabáva Stano Ščepka z Radošinského naivného divadla. Presné, nie?
