Očakávané zjednodušenie a zrýchlenie čerpania eurofondov prostredníctvom integrovaných územných investícií (IÚI) v Košickom samosprávnom kraji (KSK) a tiež v meste Košice zatiaľ nenastalo. Audit Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR poukázal okrem iného na meškanie implementácie, slabú koordináciu a len čiastočný strategický prínos schválených projektov v programovom období 2021 – 2027. Miera čerpania prostriedkov bola ku koncu prvého polroka 2025 iba mierne nad nulovou úrovňou. Zazmluvnenosť dosahovala približne 13 % na úrovni kraja a 20 % v metropole východného Slovenska. Národní kontrolóri upozorňujú, že tento stav ohrozuje efektívne využitie neopakovateľných zdrojov a môže viesť k ich neefektívnemu využitiu a neúmernému tlaku len na ich vyčerpanie. Projekty prevažne nemali strategický charakter a chýbal im širší regionálny prínos.
„Súčasné programové obdobie predstavuje výnimočnú príležitosť, ktorá sa po roku 2027 pravdepodobne nezopakuje. Ak chceme, aby európske zdroje priniesli skutočný rozvoj regiónov, musíme posilniť strategické plánovanie a lepšie koordinovať úsilie regiónov,“ uviedla podpredsedníčka NKÚ Henrieta Crkoňová.
V programovom období 2021 – 2027 má Slovensko k dispozícii 12,6 miliardy eur z fondov Európskej únie (EÚ), z čoho 2,41 miliardy (19,2 %) sa realizuje prostredníctvom mechanizmu integrovaných územných investícií, nástroja určeného na financovanie strategických projektov s významným územným dopadom. Tieto investície prepájajú viaceré fondy, programy a priority. Najnovší audit národnej autority pre oblasť externej kontroly bol zameraný na implementáciu IÚI na úrovni Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR a zároveň pilotne na úrovni Košického samosprávneho kraja a udržateľného mestského rozvoja Košice v kontrolovanom období 2021 – 2024.
Ako zistili kontrolóri NKÚ, MIRRI ako riadiaci orgán pre Program Slovensko nezabezpečilo včasné a jednoznačné podmienky pre implementáciu integrovaných investícií. Vyhlasovanie výziev sprevádzalo slabé plánovanie a koordinácia. Prvé rozdelenie alokácie v roku 2022 prebehlo bez konzultácií so zástupcami samospráv a neodrážalo potreby regiónov. Proces implementácie integrovaného územného rozvoja (IÚR) brzdili opakované úpravy štatútov Rady partnerstva Košického kraja a Kooperačnej rady udržateľného mestského rozvoja Košice, čo spôsobilo meškanie schvaľovania projektov. Integrovaná územná stratégia KSK bola schválená, samosprávny kraj ale nezabezpečil jej riadne monitorovanie za rok 2023. Projekty podporené Radami nemali integrovaný a širší strategický charakter. Väčšinou išlo o individuálne modernizácie a rekonštrukcie majetku. Rady nevyužili možnosť nastaviť jasné pravidlá, čo oslabilo transparentnosť výberu projektov. Uprednostnili rýchlosť schvaľovania pred skutočným prínosom pre región. Zamestnanci oboch sekretariátov rád mali zároveň obmedzený prístup k údajom o projektoch v systéme ITMS21+, čo im komplikovalo prácu. Informácie museli získavať formou e-mailov alebo telefonicky, čo predlžovalo procesy a zvyšovalo administratívnu záťaž.
Mnohé schválené projekty sa zameriavali skôr na odstraňovanie investičného, modernizačného dlhu samospráv než na udržateľné a rozvojové investície s širším dopadom. Obe rady vyberali projekty bez jasných pravidiel, čo síce urýchlilo schvaľovanie, ale oslabilo ich merateľný prínos pre celý región. Z pohľadu kontrolného úradu jedným z dôvodov schvaľovania individuálnych a izolovaných projektov bolo aj nesprávne pochopenie zámeru tohto nástroja. „Niektoré samosprávy si princíp rovnosti prístupu vysvetlili nesprávne – ako snahu rovnomerne rozdeliť financie medzi všetky mestá a obce namiesto podpory strategických riešení s regionálnym prínosom,“ dodala podpredsedníčka NKÚ H. Crkoňová.
Porovnanie implementácie IÚI s Českou republikou ukazuje, že náš západný sused napreduje rýchlejšie a efektívnejšie. Slovensko zaostalo v účinnosti záväznej metodickej dokumentácie oproti Česku až o 913 dní. Prvé výzvy v Česku vyhlásili o 444 dní skôr ako na Slovensku. Kým Slovensko ku koncu roka 2024 nečerpalo žiadne prostriedky z IÚI, v Česku boli v tom čase takmer všetky prostriedky vo výzvach, vyše 21 % ich bolo zazmluvnených a viac ako 5 % čerpaných. Český systém je prepojenejší a centrálne koordinovaný, zatiaľ čo na Slovensku chýba centrálne schvaľovanie IÚS. Slovensko má síce nastavené prerozdeľovanie ambicióznejšie, no v samotnom zavádzaní výrazne zaostáva a absentuje zúčtovanie prínosu pre udržateľný a cielený strategický rozvoj nielen samospráv, ale širších regiónov.
NKÚ odporúča parlamentnému výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, aby zaviazal MIRRI pripraviť implementáciu IÚI pre obdobie po roku 2027 čo najskôr po zverejnení návrhu novej legislatívy o Európskych štrukturálnych a investičných fondoch. Taktiež aktualizovať metodiku tvorby integrovanej územnej stratégie a každoročne predkladať výročnú správu o pokroku implementácie, ktorá by bola predložená poslancom Národnej rady SR i samotnej verejnosti.
Detailná správa z kontrolnej akcie je k dispozícii tu:
http://www.nku.gov.sk/documents/d/nku/sprava_system_implementacie_integrovaneho_uzemneho_rozvoja_v_sr