Cenovo lákavé napodobeniny z neoverených e-shopov, sociálnych sietí či trhovísk môžu spotrebiteľov vyjsť draho. Falzifikáty totiž nie sú len otázkou výhodnej ceny, ale môžu znamenať aj vážne zdravotné riziko.

Podľa údajov Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) patria medzi najčastejšie falšované komodity najmä textil, oblečenie a obuv. Ide o tovar, ktorý spotrebitelia často nakupujú online, na sociálnych sieťach alebo trhoviskách, kde ich môže prilákať najmä podozrivo nízka cena.

Tento trend potvrdzujú aj zistenia slovenských colných orgánov. Colníci sa najčastejšie stretávajú s falšovaným oblečením, textilnými výrobkami a obuvou. Nasledujú kabelky, módne doplnky, hračky, športové potreby, kozmetika, šperky či hodinky. V roku 2025 evidovala finančná správa v sledovaných kategóriách spolu 34 210 kusov zadržaného tovaru.

Finančná správa upozorňuje, že pri falzifikátoch nejde iba o finančnú stratu. Spotrebitelia môžu zároveň riskovať svoje zdravie, keďže takéto výrobky nepodliehajú kontrole kvality ani prísnym európskym normám na ochranu spotrebiteľa. Pri falošnom textile, obuvi alebo kožených výrobkoch bývajú problémom toxické chemikálie, nebezpečné farbivá, ťažké kovy či nekvalitné lepidlá. Kontakt s pokožkou môže vyvolať alergické reakcie, ekzémy alebo iné zdravotné problémy. Riziková je aj kozmetika a parfumy, pri ktorých sa v prípade falzifikátov môžu objaviť zdraviu škodlivé látky, baktérie, ťažké kovy (napríklad arzén či olovo), ako aj nehygienické či neštandardné prímesi používané pri stabilizácii vône. Pri hračkách môže chýbať splnenie bezpečnostných požiadaviek a hroziť riziko uvoľnenia malých častí, pri elektronike zasa môžu nastať technické poruchy, prehriatie, skrat, požiar alebo poškodenie batérie.

Riziká sa pritom nekončia pri samotnom výrobku. Medzinárodné inštitúcie, vrátane Europolu a Interpolu, dlhodobo upozorňujú, že obchod s falšovaným tovarom môže byť napojený aj na organizovanú kriminalitu, nútenú prácu, obchodovanie s ľuďmi či ďalšie závažné formy nelegálnej činnosti. Kúpou falzifikátu tak spotrebiteľ nemusí podporiť len nepoctivého predajcu, ale aj širší nelegálny trh.

„Podozrivo nízka cena by mala byť pre spotrebiteľa varovným signálom bez ohľadu na to, či nakupuje cez internet, alebo na trhovisku. Falzifikát nie je len lacná či menej kvalitná napodobenina originálu. Môže ísť o výrobok, ktorý neprešiel žiadnou kontrolou kvality, a teda môže predstavovať zdravotné riziko, stratu peňazí aj podporu nelegálneho obchodu. Preto odporúčame nakupovať len z overených zdrojov,“ upozornil hovorca finančnej správy Daniel Kováč.

Príslušníci finančnej správy sa s falzifikátmi stretávajú nielen pri zásielkach prichádzajúcich zo zahraničia, ale aj priamo na slovenskom trhu. Okrem poštových a kuriérskych centier kontrolujú aj kamenné predajne, sklady či trhoviská. Pri odhaľovaní podozrivého tovaru využívajú analýzu rizík, röntgenové zariadenia, fyzické kontroly, neohlásené kontrolné akcie a spoluprácu s držiteľmi práv duševného vlastníctva. Ak colníci vyhodnotia zásielku ako podozrivú, postupujú podľa zákona o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi.

Darovanie falšovaného tovaru na humanitárne účely je možné len výnimočne a za prísnych zákonných podmienok. Vyžaduje sa písomný súhlas majiteľa ochrannej známky, trvalé odstránenie všetkých falošných označení a splnenie hygienických či zdravotných požiadaviek.

Vo viac ako 90 % prípadov končí falšovaný tovar zničením pod colným dohľadom. Kupujúci tak prichádza o peniaze, ktoré zaň zaplatil, pretože nelegálny tovar colný úrad doručiť nesmie. V niektorých prípadoch môžu právni zástupcovia značiek požadovať aj úhradu nákladov spojených so skladovaním alebo likvidáciou zadržaného falzifikátu.