V rámci pietnej spomienky pri príležitosti Dňa vojnových veteránov v Banskej Bystrici uložili pamätné kamene Stolpersteine rodine Fischerovcov pred domom na Dolnej 52 v centre mesta. FOTO TASR - Dušan Hein.
Pri zrekonštruovanom Pamätníku obetiam fašizmu v Kremničke, v mestskej časti Banskej Bystrice, sa v pondelok pri príležitosti Dňa vojnových veteránov spomínalo na obete prvej i druhej svetovej vojny.
"Inšpirovali sme sa francúzskou myšlienkou spojiť Deň vojnových veteránov s obeťami, ktoré padli v druhej svetovej vojne a ďalšími ľuďmi, ktorí nezmyselne zahynuli v Kremničke, na tomto najväčšom popravisku na Slovensku v druhej svetovej vojne," konštatoval pre TASR banskobystrický primátor Ján Nosko. Vyzdvihol, že na pietny akt prišli okrem veľvyslancov viacerých krajín, významných hostí a členov Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov aj mladí ľudia.
Kremnička sa stala miestom, kde na Slovensku rukami fašistov zomrelo najviac ľudí - takmer 750 a medzi nimi vyše 200 žien a asi 60 detí. Toto miesto má medzinárodný význam a na pondelňajšom pietnom akte sa zúčastnili veľvyslanci a zástupcovia veľvyslanectiev Chorvátska, Nemecka, Rumunska, Ruska, Izraela, Ukrajiny či Srbska.
"Je dôležité, aby sme nezabúdali na minulosť. Človek žije dovtedy, kým sa jeho meno nezabudne. Biblia zasa hovorí, že pánboh každého pozná podľa mena. Pamätajme na ľudí, ktorí padli," reagoval v súvislosti s následnou inštaláciou pamätných kameňov Stolpersteine predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ján Lunter.
Myslel tým aj na jeden zo symbolov Kremničky - Alžbetu Fischerovú a jej manžela Gejzu. Alžbetu nacisti popravili dva razy. Ako priblížila historička Daniela Baranová, manželia Fischerovci vlastnili železiarsky obchod v Dolnej ulici v Banskej Bystrici, kde je penzión Boca. Tam dnes pribudli dva pamätné kamene. Keď k nim išli ľudia nakupovať, vraveli vraj: Ideme k Fischerovcom. Manželia Fischerovci boli železiari. Po potlačení SNP ich zaistili a väznili.
"Deviaty január v roku 1945 sa im stal osudným. Do 'čierneho' autobusu, smerujúceho na popravu do Kremničky, sa dostali aj oni. Alžbeta zostala 'iba' zranená, no podarilo sa jej vyhrabať spod mŕtvol a doplaziť sa k ceste. Našli ju obyvatelia Kremničky, ktorá bola obsadená nemeckou hliadkou a slovenskými pohotovostnými oddielmi. Báli sa ju zobrať, aby dedinu nevypálili a nevystrieľali. Zabalili ju do deky a doniesli teplý čaj. Osud bol k nej krutý. Nemecká hliadka ju spozorovala, druhý raz zastrelila a odtiahla do masového hrobu," priblížila Baranová s tým, že podobných tragických príbehov bolo oveľa viac.
Pamätný kameň v pondelok popoludní pribudol i pred domom na Rudlovskej ceste pre rodinu Szántóovcov, ktorých 19-ročná dcéra Eva patrila medzi mladé obete nacistov v Kremničke vo februári 1945, teda mesiac pred oslobodením Banskej Bystrice.
Pamätník v Kremničke, ktorý je spätý s týmito obeťami, bol postavený v roku 1949. Stal sa celonárodným symbolom pamiatky obetí nacistickej ideológie a varuje budúce generácie. Mesto pod Urpínom plánuje aj druhú etapu jeho rekonštrukcie. Veľvyslancom na radnici odprezentovalo históriu tohto pietneho miesta i zámery ďalšej etapy obnovy. Uvítalo by, keby sa k zámeru finančne pripojili.
