Fiškálna decentralizácia nie je prekážkou pri budovaní sociálneho štátu

Fiškálna decentralizácia nie je prekážkou pri budovaní sociálneho štátu Fiškálna decentralizácia nie je prekážkou pri budovaní sociálneho štátu

Výkonný podpredseda tak reaguje na vyjadrenie na vystúpenie prezidenta SR a ministra práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Miestna územná samospráva pomáha pri skvalitňovaní foriem a rozsahu verejných služieb aj tým, že spolufinancuje niektoré pôsobnosti štátu zo svojich vlastných príjmov získaných a delených na základe princípov fiškálnej decentralizácie. Príkladom môže byť spolufinancovanie rozsiahlej siete základných škôl, ktorá je ústavnou povinnosťou štátu (najmä s nízkym počtom detí a vyšším počtom pedagogických a nepedagogických zamestnancov), alebo vytváranie priestorových a materiálnych podmienok pre získanie a udržanie všeobecných lekárov v regiónoch, čo je originálnou pôsobnosťou regionálnej samosprávy.

Bez aktívnej podpory a záujmu miest a obcí by len obmedzene boli realizované štátne programy aktivácie dlhodobo nezamestnaných, alebo niektoré aktívne opatrenia na podporu zamestnávania, ktoré sú tiež spolufinancované z vlastných príjmov miest a obcí.

ZMOS pripomína, že jedným zo základných princípov pri realizovaní decentralizácie verejnej správy bolo jednoznačne vymedziť rozsah kompetencií, zodpovednosť a finančné nástroje za ich plnenie medzi štát, územnú a regionálnu samosprávu. V oblasti sociálnych služieb táto zásada bola naplnená len čiastočne. Na mestá a obce boli zákonom delimitované najmä tzv. mäkké kompetencie, akými boli napr. opatrovateľská a prepravná služba, ktoré štát cez svoje Okresné úrady zabezpečoval predtým len na území 49 % miest a obcí.

Pozitívne dôsledky fiškálnej decentralizácie a vývoj vlastných príjmov miest a obcí v rokoch 2006-2008 boli naopak jedným z podnetov na zmenu legislatívy, ktorou sa rozšíril rozsah a sprísnil spôsob vykonávania pôsobností v sociálnej oblasti pre samosprávu. „ Až následné nastavenie legislatívnych podmienok a požiadaviek v tak rozsiahlej a citlivej oblasti, spolu s plnením práva občanov na slobodný výber zariadenia sú hlavné dôvody, že realizácia sociálnych služieb v niektorých oblastiach môže narážať na finančné, personálne a priestorové obmedzenia“ myslí si podpredseda ZMOS. Túto skutočnosť si uvedomoval aj rezort tým, že zaviedol zákonný podporný príspevku z kapitoly ministerstva na výkon pôsobností pre samosprávu a neskôr aj dva národné projekty na podporu opatrovateľskej služby, ktorými bolo podporené mestá a obce ale najmä neverejní poskytovatelia.

ZMOS dlhodobo deklaruje, že sociálna oblasť patrí medzi jeho základné priority, čo platí aj o sociálnej politike miest a obcí. Dokazuje to nielen vyplatený objem prostriedkov, ktoré v roku 2017 dosiahnu úroveň cca 200 mil. euro, z ktorých časť cca 55 mil. euro tvorí príspevok z kapitoly ministerstva. Mestá a obce, podobne ako VÚC, reagovali najmä na rastúci dopyt svojich občanov po inštitucionálnych sociálnych službách. Ich celková kapacita sa v rokoch 2011 -2015 zvýšila v zariadeniach sociálnych služieb o viac ako 8300 miest, t.j. o 18, 3 %. Financovanie týchto zariadení mohlo byť aj jedným z dôvodov prechodného zníženia záujmu o opatrovateľské služby.