Spev, tanec, remeslá i tradičné jedlá zaplnili v sobotu 19. júla Budatínsky park. Prvý ročník festivalu Horného Považia prilákal stovky návštevníkov a ukázal, že folklór má stále čo povedať.

Budatínsky park sa v sobotu zmenil na folklórne srdce Horného Považia. Medzi stromami zneli tóny ľudových piesní, kroje hýrili rôznymi farbami a vôňa tradičných slovenských jedál lákala návštevníkov. Na prvý ročník festivalu prišli nielen folklórni nadšenci, ale i celé rodiny. Ľudia sa stretávali a nechali sa uniesť čarom tradícií naprieč všetkými generáciami.

Tradícia bez hraníc: Slovensko aj Poľsko na jednom pódiu

Festival vznikol ako súčasť projektu Interreg Poľsko – Slovensko, s cieľom oživiť kultúrne dedičstvo regiónu Horného Považia a ukázať, že tradičná hudba, tanec či remeslá majú stále miesto aj v súčasnosti. To sa podarilo najmä vďaka  pestrému programu, ktorý otvorila dedinská folklórna skupina Fazuliari. Ľudový súbor Studničky priniesol jemnosť tradičných piesní, zatiaľ čo energiu hornopovažských tancov predviedli folklórne súbory Oprášené krpce, Stavbár a Rozsutec. Nezabudnuteľný hudobný zážitok ponúkli aj Tibor Mahút, Roman Bienik a temperamentní Heligonkári spod Kľaku či Heligonkári Alexandry Ondrušovej. Publikum vtiahla do folklórnej nálady hosťka , speváčka rusínskych, šarišských či zemplínskych piesní Anna Servická, KAF Hojana, ĽH Elišky Urbánkovej, ĽH Fupšovci a ĽH spod Sokolia. Nechýbali ani vystúpenia Ťažkej muziky a Un-Es-Ko – Univerzálneho etnosláčikového kolektívu.

Špeciálnym spestrením bola účasť poľského súboru Zespół Regionalny Strumień. Ich vystúpenie prinieslo do Budatínskeho parku aj kúsok susednej kultúry a pripomenulo nám, že folklór nepozná hranice. Celým festivalom sprevádzal divákov obľúbený moderátor z rádia Regina Stred, Ladislav Eliaš.

Chute Horného Považia: tradičná kuchyňa v parku

Okrem pódia rozsievali radosť aj stánky, ktoré ponúkali pestrú ochutnávku tradičných chutí, remesiel a produktov. V prvom rade patrí poďakovanie Garden PUB Rosina a BASTION Budatín (Hradná KAVIAREŇ s občerstvením), ktorí zabezpečili kompletné stravovanie a catering pre hostí festivalu. Za samotnú realizáciu a zabezpečenie všetkých stravovacích služieb bol zodpovedný Richard Kégler, ktorému patrí veľká vďaka za profesionálny prístup a hladký priebeh celej gastronomickej časti podujatia. Osobitné uznanie patrí aj Michalovi Kubicovi, majiteľovi týchto prevádzok, za podporu a ústretovosť pri organizácii.

Pravých kávičkárov potešila voňavá HABESH káva a špeciality zo Saloon Coffee. Hlad zaháňal JaSomLangoš, v ktorom sa objavilo niekoľko delikátnych alternatív tejto klasickej dobroty, drevený stánok s chrumkavými podpecníkmi, ale aj sýty obed, ktorý pripravovali Majstri Haluškári či Gastro Hurta. Po výdatnom jedle osviežil nápojmi stánok Petra Novisedláka. A keďže sladký dezert nesmie chýbať na žiadnom festivale, Jaroslav Greschner pripravoval cukrovú vatu a voňavý popcorn, zatiaľ čo pekáreň Delikatesky od Inesky lákala na tradičné koláče a domáce pečivo. Pre tých, ktorí uprednostnili zdravšiu alternatívu, nechýbala ani Zdravá pochúťka s domácimi ovocnými kožami.

Remeslá, ktoré spájajú generácie

Festival však priniesol nielen jedlo a zábavu, ale aj atmosféru tradičného jarmoku. Návštevníci si mohli prezrieť a zakúpiť originálne výrobky remeselníkov. Trstenská keramika zapájala do tvorby aj deti, ktoré si mohli odniesť svoj vlastný malý výtvor. Drevotoč potešil sortimentom drevených výrobkov a Marián Volna zas priniesol ručne vyrábané fujary. Emília Vnuková ponúkala handrové bábiky a jej syn Ján Vnuk zaujal návštevníkov výrobkami z kože a valaškami. Jemnú ručnú prácu predstavila aj Mária Mizeráková so svojimi čipkami a drôtenými dekoráciami, ktoré krásne dopĺňali úžitkové predmety a šperky z drôtu od Roberta Hozáka. Odev a doplnky mali svoje miesto v stánku Safira Studio s krásnymi kúskami z ľanu a bavlny či u VeveričkaPrint, ktorý ponúkal tričká s originálnym dizajnom.

Deti, ale i celé rodiny pútali stánky Živena s pestrým sortimentom výrobkov, ale aj ich tvorivé dielne. Nechýbala pre deti ani možnosť veselo si pomaľovať tvár v stánku u Petry Molnárovej. Krmešáky priniesli ručne vyrábanú kozmetiku, ktorú doplnila Ľúbavá kozmetika s voňavými mydlami. Táto remeselná časť festivalu spojila tradičné materiály a zručnosť miestnych tvorcov. Vďaka tomu si každý návštevník našiel niečo, čo ho zaujalo.

Pocta Rozsutcu: 60 rokov folklórneho odkazu

Krásnym okamihom festivalu bolo aj odovzdanie symbolického darčeka Folklórnemu súboru Rozsutec, ktorý tento rok oslavuje 60. výročie svojho pôsobenia. Pri tejto príležitosti odzneli dojímavé slová Eriky Jurinovej, predsedníčky Žilinského samosprávneho kraja: „Veľká vďaka aj vám, Rozsutčiarom. Chcem poďakovať za šesť dekád rozdávania toho najkrajšieho, čo v našich regiónoch máme. Nám, ľuďom, ktorí chcú načerpať niečo z toho, čo nám tu predkovia zanechali. Veľká vďaka za uchovávanie tradícií, ktoré nemajú byť len históriou – majú byť našou pripomienkou aj do budúcna. Verím, že stále sa nájdu ľudia, ktorí budú milovať folklór.“

Vďaka všetkým, ktorí dali festivalu tvár i svoje srdce

Organizátori vyslovili poďakovanie všetkým účinkujúcim, remeselníkom, dobrovoľníkom aj návštevníkom, ktorí spoločne vytvorili nielen krásne spomienky, ale celý festival. Veľká vďaka patrí aj sponzorom, bez ktorých podpory by sa festival uskutočniť nepodarilo.

Hlavným partnerom bol program Interreg Poľsko – Slovensko, ktorý podporuje rozvoj cezhraničnej spolupráce. Festival vznikol aj vďaka Žilinskému samosprávnemu kraju, mestu Žilina, obci Súľov-Hradná a Považskému múzeu v Žiline. Medzi ďalších sponzorov patrili aj ProfiKúrenie a Marián Kostolný.

Na rozlúčku zazneli aj slová Júlie Marcinovej, riaditeľky Krajského kultúrneho strediska v Žiline: „Chcem poďakovať všetkým účastníkom, ktorí prišli na dnešný festival, ktorý sa odohral po prvý raz. Ale hlavne dúfam, že sa tu všetci stretneme aj o rok.“ Festival sa tak skončil nielen vo folklórnom duchu, ale aj s nádejou, že sa zrodila nová tradícia, ktorá bude spájať ľudí aj v budúcnosti.

Galériu fotografií z festivalu si môžete pozrieť na týchto odkazoch:

Účinkujúci

Stánkari