Ministerka hospodárstva Denisa Saková spolu s primátorom mesta Kežmarok Jánom Ferenčákom spustili skúšobnú prevádzku geotermálneho vrtu. Zdroj: Kežmarok.sk
V Kežmarku v týchto dňoch uviedli do skúšobnej prevádzky geotermálny vrt. Hovorkyňa mesta Elena Smrigová informovala, že približne 2,5 kilometra hlboký vrt začína v meste vykurovať domy, byty a v pláne je prepojiť naň až štyri kotolne centrálneho zdroja tepla.
Horúca voda spod zemského povrchu tak môže nahradiť a zásobovať až 1500 domácností, ako aj priľahlú školu a materské školy.
"Rovnako ako je pre nás výhodné si na Slovensku vyrábať elektrickú energiu, je veľmi dôležité, aby sme hľadali aj ďalšie zdroje energetickej sebestačnosti. Slovensko má v oblasti geotermálnej energie veľký potenciál a som veľmi rada, že práve v Kežmarku to dokázali využiť," uviedla ministerka hospodárstva SR Denisa Saková (Hlas-SD) pri spustení geotermálneho vrtu.
Primátor Kežmarku Ján Ferenčák upozornil, že dlhodobou snahou mesta je minimalizovať znečisťovanie životného prostredia a hľadať alternatívne spôsoby zabezpečovania potrieb nevyhnutných pre život. "K takým dnes patria aj výroba elektrickej energie a výroba tepla. Realizáciou geotermálneho vrtu sme získali obnoviteľný zdroj energie, ktorý je využívaný na účely vykurovania a prípravy teplej úžitkovej vody. Patríme medzi top mestá na Slovensku, ktoré stavili na využitie vlastných obnoviteľných zdrojov, čím sa stávame nezávislejšími od vonkajších zdrojov," skonštatoval.
S vŕtaním geotermálneho vrtu na sídlisku Juh začala súkromná spoločnosť v úvode februára 2022. Plánovanú hĺbku 2,5 kilometra dosiahli investori v máji 2022, následne sa prešlo k očisťovaniu a oživovaniu vrtu. Práce v Kežmarku realizuje súkromná firma, ktorá je držiteľom povolenia na vykonávanie hydrogeologického prieskumu vôd v prieskumnom území. Primátor dodal, že samospráva sa pôvodne plánovala do projektu pustiť sama. "Založili sme firmu a tím odborníkov sa pustil do prípravy podkladov vrátane prepočtov vykurovacieho potenciálu pri rôznej intenzite získaného tepla a rôznej výdatnosti zdroja. Na samotný vrt však chýbali peniaze. Navyše v Kežmarku nie je nijaký iný prieskumný vrt, ktorý by slúžil ako garancia, že projekt bude úspešný. Finančnú podporu preto mesto nemohlo získať z banky ani od štátu. Východiskom neboli ani európske zdroje," podotkol Ferenčák s tým, že mesto nakoniec vyhlásilo obchodnú súťaž na predaj spoločnosti.
Realizácia projektu si podľa Smrigovej vyžiadala približne tri milióny eur. Po kolaudácii vrtu sa celé okolie zrevitalizuje. Pribudne pri ňom vonkajšie cvičisko s lavičkami, stojany na bicykle a informačná tabuľa o význame diela pre komunitu.
